Odesa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 46°28′00″S 30°44′00″V / 46.466667°S 30.733333°V / 46.466667; 30.733333
Odesa
(rus. Одесса)
mesto
Potěmkinovy schody.jpg
Potemkinove schody
Flag of Odessa, Ukraine (1999).svg
Vlajka
Coat of Arms of Odessa.svg
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Región Odeská oblasť
Nadmorská výška 40 m n. m.
Súradnice 46°28′00″S 30°44′00″V / 46.466667°S 30.733333°V / 46.466667; 30.733333
Rozloha 236,9 km² (23 690 ha)
Obyvateľstvo 1 080 000 (2008)
Hustota 4 558,89 obyv./km²
Primátor Eduard Gurwits
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Poloha mesta v Európe
Red pog.svg
Poloha mesta v Európe
Wikimedia Commons: Odessa
Webová stránka: www.odessa.ua
Budova opery v Odese

Odesa (rus. Одесса – Odessa; ukr. Одеса – Odesa, novogr. Οδησσός – Odissos) je mesto v Odeskej oblasti Ukrajiny, na brehu Odeského zálivu Čierneho mora. Má približne 1 153 000 obyvateľov (v roku 2005). Odesa je tretím najväčším mestom na Ukrajine (po Kyjeve a Charkove). Je najväčším prístavom Ukrajiny a najväčším mestom na pobreží Čierneho mora. 8. mája 1965 bol mestu udelený titul hrdinské mesto.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť bola v staroveku pôvodne osídlená Dákmi a Skýtmi, no asi v 7. stor. tu Gréci založili kolóniu Odessos, zvyšky ktorej boli nájdené priamo pod dnešným Primorským bulvárom. Archeologické výskumy potvrdzujú existenciu spojenia medzi Odeským regiónom a východným stredomorím. Mesto neskôr patrilo pod vplyv Rímskej ríše, v 3. stor. bolo pravdepodobne podmanené Gótmi a Herulmi. V stredoveku sa teritórium Odesy nachádzalo pod vládou kočovných kmeňov (Pečenegov, Polovcov), Zlatej Hordy, Krymského chánstva, Veľkého Litovského kniežaťa a konečne Osmanskej ríše.

Prvé písomné zmienky o osídlení Odesy (Chadžibee, Kačibejev) sa datujú od roku 1415. Podľa jednej hypotézy bolo mesto založené koncom 14. storočia veľkým litovským kniežaťom Vitovtom. Chadžbej bol pod priamou nadvládou Osmanskej ríše po roku 1529, a bol časťou regiónu známeho ako Jedisan. V polovici 18. storočia Turci premenovali pevnosť na Chadžibee na Jeni-Dunja.

Nariadením imperátorky Kataríny II. z 27. mája 1794 po pripojení sa k impériu bolo založené mesto a prístav Odesa. Najviac osadníkov boli Moldavci, Gréci a Albánci. V 19. storočí sa mesto úspešne rozvíjalo ako obchodný prístav a v súvislosti s exportom obilnín, sa Odesa stala jedným z najväčších obchodných centier štátu. Počas jedného storočia sa zmenila Odesa zo skromného sídla na centrum Nového Ruska a štvrté najväčšie mesto v Ruskom impériu (po Sankt Peterburgu, Moskve a Varšave) a stala sa centrom Chersonskej gubernie. Mesto osídlilo mnoho národností. Žili tu Gréci, Albánci, Tatári, Turci, Rusi, Taliani, Francúzi, Nemci, Bulhari, Ukrajinci, Židia. V meste vznikla grécka škola, uchýlilo sa sem mnoho gréckych vlastnecov, ktorí tu vytvorili tajný spolok Filiki eteria (Spoločnosť priateľov), ktorá organizovala Grécku vojnu za nezávislosť.

Po Októbrovej revolúcii, v polovici januára roku 1918 boľševici uskutočnili vojenský prevrat a kontrolu nad mestom prevzala sovietska vláda. 14. marca 1918 do Odesy vtrhli rakúske vojská a vláda sovietov bola zvrhnutá. Po prehre v 1. svetovej vojne a v súvislosti s revolúciou v Nemecku a Rakúsko-Uhorsku, rakúske vojská odišli z Odesy. 2. decembra 1918 do Odesy prišli rôznorodé vojská štátov Dohody - srbské, francúzske, grécke. Pod záštitou vojsk Dohody, vojská Dobrovoľnej armády 18. marca 1918 vytlačili z Odesy vojská Petľurovcov. Avšak s nástupom boľševikov, Dohoda a Dobrovoľná armáda 6. apríla 1919 opustili Odesu. Do mesta prišli oddiely atamana Grigorjeva a nastolili sovietsku vládu, ktorá trvala do 23. augusta 1919, kedy do mesta sa opäť vrátili vojská Dobrovoľnej armády. 7. februára 1920 sa moci v meste opäť chopila sovietska vláda.

Po vpáde nacistických vojsk do ZSSR boli v meste obkľúčené 5. augusta 1941 jednotky 25., 95. a 421. streleckej divízie, 2. jazdeckej divízie, 54. strelecký pluk a pluk jednotiek NKVD. Neskôr bola do mesta čiernomorskou flotilou privezená aj 157. strelecká divízia. Tieto vojská pod vedením G. Safronova a neskôr I. Petrova, viedli 73 dní od 5. augusta do 16. októbra 1941 boje proti rumunským vojskám[1]. Po ich evakuácii na Krym celú oblasť okupovali rumunské jednotky. V oblasti bola vytvorená tzv. Transnistria. Mesto bolo oslobodené 10. apríla 1944 vojskami 3. ukrajinského frontu. V roku 1965 bol mestu udelený titul mesto-hrdina.

Dnes je Odesa moderným mestom, obývaným hlavne Ukrajincami a Rusmi, menšiny tvoria Židia, Gréci, Nemci, Francúzi, Rumuni, Arméni, Turci, Arabi a Gruzínci.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Odesskaja oborona 1941, Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2011-03-05]. Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálne stránky