Odontoblast

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mikroskopický preparát tvoriaceho sa zuba s vrstvou odontoblastov, (farbenie hematoxylín-eozín).

Odontoblasty sú bunky, ktoré lemujú vnútorný povrch zuba a oddeľujú ho od dreňovej dutiny (cavum pulpae). Objavujú sa už v 17 – 18. týždni vnútromaternicového vývoja a vydržia až do smrti organizmu, pokiaľ nie sú zničené chorobami či nesprávnou starostlivosťou o ústnu dutinu. Postupne zanikajú iba tie, ktoré sa nachádzajú v v okolí hrotu koreňa zuba. Ich hlavnou biologickou funkciou je dentinogenéza – vylučovanie predentínu, z ktorého mineralizáciou vznikne zubovina (dentín) – modifikácia kostného tkaniva, ktorá neobsahuje ani kostné lamely, ani cievy.

Morfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto ektomezenchymálne elementy sú epiteloidne usporiadané, majú vzhľad vysokých a štíhle, cylindrických buniek. Ich pretiahnuté jadro je uložené skôr v bazálnej časti cytoplazmy, zatiaľ čo z apikálneho pólu vychádza dlhý, tenký a rozvetvený cytoplazmatický výbežok, tzv. Tomesovo vlákno (lat. fibrae dentini). Jeho vnútro vystiela veľmi tenká vrstva mukopolysacharidového materiálu. Tieto vlákna radiálne a v hojnom počte prestupujú celou dentínovou matrix. Vedú malými tzv. dentínovými kanálikmi (lat. canaliculi dentis), ktoré sa na rozhraní dentínu a skloviny bohato vetvia a niekedy zasahujú až do samotnej skloviny. Na 1 mm² plochy ich pripadá 12 000 až 75 000 a spôsobujú na preparátoch zubov charakteristické radiálne žíhanie dentínu – Schregerove prúžky (lat. striae dentini alternatae). Kanáliky sú esovito prehnuté: konvexita prvého ohybu smeruje k hrotu zubného koreňa a nachádza sa bližšie k dreňovej dutine, naopak konvexita druhého ohybu je obrátená ku korunke a leží bližšie k vonkajšiemu povrchu dentínu. Priemer dentínových kanálikov na dreňovej strane dentínu dosahuje 3 – 4 mikrometre, ale na distálnych koncoch sa postupne zmenšuje. Medzi susednými výbežkami sú časté anastomózy, čiže funkčné spojenia. V cytoplazme odontoblastu sa nachádzajú vláknité mitochondrie, granulárne endoplazmatické retikulum a silne rozvinutý Golgiho aparát. Tomesove vlákna, na rozdiel od tela odontoblastu, majú len drobné mitochondrie, prakticky chýba endoplazmatické retikulum a ribozómy, ale sú bohaté na mikrotubuly a mikrofilamenty.

Tvorba dentínu[upraviť | upraviť zdroj]

Predentín je produkovaný len časťou buniek privrátenou k dentínu. Z Golgiho aparátu sa uvoľňujú vakuoly, ktoré putujú apikálnym smerom. Ich obsah sa zahustí a potom sú tieto matrixové vezikuly exocytózou uvoľňované z odontoblastu. Obsahujú jemné kryštály hydroxyapatitu, ktoré rastú a slúžia ako kryštalizačné jadrá pre ďalšie ukladanie minerálov na okolitých kolagénových fibrilách, čím vzniká dentín. Odontoblasty, na rozdiel od osteoblastov, neležia vo vnútri dentínu v základnej hmote, ale sú v dreňovej dutine na jeho vnútornom povrchu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Odontoblast na českej Wikipédii.