Ohmov zákon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Elektrická schéma obvodu demonštrujúca Ohmov vzťah medzi napätím (U), odporom (R) a prúdom (I).

Ohmov zákon je fyzikálny zákon, ktorý definuje vzájomný vzťah medzi elektrickým prúdom, elektrickým napätím, a elektrickým odporom. Pomenovaný je podľa svojho objaviteľa, nemeckého fyzika Georga Ohma.

Zákon[upraviť | upraviť zdroj]

Elektrický prúd pretekajúci vodičom je priamo úmerný rozdielu elektrických potenciálov na koncoch vodiča a nepriamo úmerný elektrickému odporu medzi koncami vodiča.

"Elektrický prúd pretekajúci v uzavretom elektrickom obvode je priamo úmerný napätiu zdroja a nepriamo úmerný elektrickému odporu obvodu."

V matematickom zápise

I = \frac{U}{R}

kde I je prúd, U je napätie a R je odpor.

Ďalej sa dá tento vzorec rozviesť ako: R=U/I a U=I.R

Zákon platí pre obvody zložené z lineárnych prvkov, ktorými preteká jednosmerný prúd a za ideálnych podmienok - konštantná teplota, konštantný odpor, ideálne prívodné vodiče.

Ohmov zákon je možné napísať aj v tzv. diferenciálnom tvare. Tento vyjadruje vzťah elektrického poľa a elektrického prúdu, čo je pôvodný tvar Ohmovho zákona.

\vec{j} = \sigma \cdot \vec{E},

kde j je hustota elektrického prúdu, \sigma je merná elektrická vodivosť a E je intenzita elektrického poľa. Ohmov zákon neplatí pre polovodiče.