Olejkár (kniha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Olejkár

Autor Jozef Miloslav Hurban
Pôvodný jazyk slovenský
Krajina vydania Česko-Slovensko
Dátum 1. vydania originálu 1846
Literárny žáner historická povesť, noveleta
Slovenské vydania knihy

Olejkár je kniha, ktorá vyšla v nakladateľstve Tatran ako zväzok edície Čítanie študujúcej mládeže v roku 1977, a ktorú napísal slovenský dejateľ a prvý slovenský predseda Slovenskej národnej rady Jozef Miloslav Hurban. V knihe sú dva príbehy, Olejkár – historická povesť zo 14. storočia, satirická noveleta Od Silvestra do Troch kráľov a 8 strán obrazovej prílohy. Autor postavu Matúša Čáka Trenčianskeho v diele Olejkár idealizuje a glorifikuje.

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Olejkár[upraviť | upraviť zdroj]

1. kapitola

Dve vetrom ošľahané, poobmŕzané a ozbrojné postavy prichádzajú v posledný deň roku 1299 na koni do Trenčína. Príchodiaceho paholok Ďuro a zlatníkova slúžka Ilena opatrujú kone príchodiaceho.

2. kapitola

Hrabovec a taktiež známi pod menom Olejkár, známy doktor a mastičkár, ktorý má i Matúšovu dôveru, vchádza na Silvestra do zlatníkovej chyže, v ktorom ho zlatník navádza na otrávenie noža za dvesto dukátov. Tento otrávený nôž je určený do Ostrihomu. Ďalej sa spomenú zlatníkova sestra Želmíra, Matúšov palatín Felicián a Hrabovcova žena Milada, na ktorú si Felicián údajne robí zálusk.

3. kapitola

Zatiaľ, čo Hrabovec rokoval v Trenčíne požiadala jeho dcéra Ľudmila, matku Miladu aby požehnala ich lásku s Vítom. Vít bol chlapec, ktorého Hrabovec priviedol do vlastného domu ako dieťa. Hrabovec bol zásadne proti tejto láske.

4. kapitola

Opis politickej situácie v Uhorsku za čias Matúša Čáka Trenčianskeho. Matúš pozoruje zo svojho hradu Považie a "slovenský ľud".

5. kapitola

Matúša navštívia spojenci z Ostrihomu. Preberajú spolu plán ako na uhorský trón dosadiť českého kráľa Václava II..

6. kapitola

Opis Víta. Hrabovec posiela Víta s otrávenými mastičkami i otrávenou dýkou do Trenčína. Ten sa však po ceste zastaví v krčme, kde od neho vyzvedia, čo nesie. Pred Trenčínom ho zbojníci prepadnú, no mešťanom Čachtickému a Zlatovskému, ktorí prepad zbadali sa podarí Víta zachrániť.

7. kapitola

Matúš navštevuje Prahu a Václava II.. Korunovácia Václava III. (syna Václava II.) v Stoličnom Belehrade za uhorského kráľa kaločským biskupom Ilmurom a oslavy v Budíne.

8. kapitola

Vít sa mylne domnieva, že tí, ktorí ho prepadli sú mešťania ktorí ho oslobodili a u ktorých sa prebral z bezvedomia. Preto utečie a v Hrabovcovej chatrči nebadane vypočuje úkladný rozhovor a úkladné plány zlatníka – trenčianskeho richtára a Hrabovca, ktorí sa chystajú otráviť Ilmura a Matúša.

9. kapitola

Vít presvedčí Ľudmilu, že musia spolu ujsť, po matku sa chcú vrátiť neskôr.

10. kapitola

Vít varuje Matúša pri Váhu, ktorý práve odprevadil Hrabovca splavujúceho sa po Váhu do Ostrihomu. Keď Vít potrie Olejkárovim odvarom pysk šteňaťa, šteňa padne mŕtve na zem. Matúš volá Víta na zámok, ale ten mu zmizne v lese. Matúš vyhľadá zlatníka-richtára a pristihne ho pritom ako chystá otrávené jedlo pre uväznených mešťanov Zlatovského a Čachtického, Matúšových spojencov a Vítových vysloboditeľov, ktorých dal richtár uväzniť do najhlbších komôr väznice.

11. kapitola

Colníci medzi Považím a Moravou zadržia Víta, Ľudmilu preoblečenú za muža a ich nosiča.

12. kapitola

Osamelú Hrabovcovu ženu odvádzajú z Hrabovcovho domu na Matúšov zámok.

13. kapitola

Ostrihomského biskupa Ilmura včas zastihne Matúšova správa o Hrabovcových úkladoch a keď Hrabovec pristane plťou v Ostrihome, ho dáva Ilmur priamo zatknúť a posiela ho do Trenčína. Na trenčianskom hrade sa konal súd. Zlatníka-richtára odsúdili na smrť. Mešťan Čachtický je nový richtár. Hrabovec takisto priznal a uznal svoju vinu. Zdôvodňuje svoje konanie dávnou láskou k richtárovej sestre Želmíre a rozpráva o svojej minulosti kde vyjde najavo, že Vít a Ľudmila sú brat a sestra. Vít sa odovzdá do Matúšových služieb a Ľudmila vystaví kláštor.

Od Silvestra do Troch kráľov[upraviť | upraviť zdroj]

1. kapitola

Úvod autora. 50 ročný kapitalista Šúplata z Bruchaloviec premýšľa na Silvestra o tom, žeby sa mal konečne oženiť. Pekne sa vychystá na pytačky k Ľudmile. Pri odchode z domu vo dverách stretne svoju krivú kuchárku Ilonu, ktorá v meste kúpila drahý lós do lotérie a teraz ho žiada aby ho od nej odkúpil, nakoľko on má viacej peňazí ako ona. Šúplata odmieta.

2. kapitola

Dvaja Slováci z Bruchaloviec, spisovateľ Jaroslav Milenský a jeho verný priateľ Brožek filozofujú o slovenskom národe. Milenský sa taktiež chystá k Ľudmile, ktorá sa mu páči. Autor príbehu vyzýva čitateľov oddýchnuť si od čítania a zafajčiť si.

3. kapitola

Opis starej a mladej Hovorkovej (teda Ľudmily). Najprv prichádza k Ľudmile Šúplata krátko nato Milenský. Stará Hovorková praje sobášu so Šúplatom, Ľudmila má radšej Milenského. Šúplata si počína neokrôchane pri odchode spadne zo schodov a stratí a zabudne si palicu.

4. kapitola

Na druhý deň, na Nový Rok sa v Bruchoslaviciach roznesie, že Šúplata je ženíchom. Kuchárka Ilona znovu skúsi ponúknuť Šúplatovi lós. Keď Šúplata odmietne, ide Ilona s lósom k mladému Brožekovi, ten však nie je doma.

5. kapitola

Kamarát Brožek oznámi priateľovi Milenskému, že Šúplata je Ľudmilin ženích.

6. kapitola

Hurdálková, ktorá by radšej videla keby sa Šúplata zaujímal o jej dcéru prichádza k Šúplatovi a odrádza ho pod rôznimi zámienkami od sobáša s Ľudmilou. Láska je však mocnejšia, Šúplata sa vyberie za Ľudmilou.

7. kapitola

Deň pred Troma kráľmi vyzradí Brožek Milenskému, že to on poslal Hovorkovú k Šúplatovi. Nato sa obidvaja vyberú k Hurdálkovím.

8. kapitola

Šúplata už so starou Hurdálkovou vyjednáva ohlášky, ktoré sa majú konať čo najrýchlejšie, zajtra na Troch kráľov, keď mu do toho prídu Milenský s Brožekom. Brožek flirtuje s Ľudmilou až tak, že to rozhnevá nielen Šúplatu ale i Milenského, ktorý nahnevaný odchádza. Vyjde najavo, že Ilonin lós vyhral v lotérii 1. cenu.

9. kapitola

Šúplata sa ponáhľa domov a žiada slúžku Ilonu o ruku mysliac na 200 000 zlatých. V kostole sú ohlášky. Brožek príde za Milenským a odvádza ho do Hovorkov. Tam vyjde najavo, že Brožek kúpil od Ilony ten výherný žreb. Ten daroval Milenskému aby stará Hovorková privolila svadbe Milenského a Ľudmily.

10. kapitola

Šúplata domáha od Ilony lós. Keď vyjde najavo, že Ilona žreb predala, posiela ju za Brožekom aby ho odkúpila späť. Brožek, ktorý dal lós Milenskému, ju posiela k Milenskému ale ten jej nedá lós, ale 15 zlatých ako odmenu. Šúplata dlho plače. Doslov autora.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • HURBAN, J.M.: Olejkár. Tatran 1977