Olistostróma

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Olistolit - veľký blok, vo vardarskej melanži, západné Srbsko.

Olistostróma (z gr.) je nevrstevnaté sedimentárne teleso zložené z nevytriedeného, chaoticky usporiadaného materiálu rôznej veľkosti (tzv. olistolity), uloženého v jemnejšom sedimente tvorenom najčastejšie ílom menej pieskom. Vzniká sklzavaním a zosúvaním obvykle nespevnených, čiastočne gravitačných fluidami nasýtených sedimentov až gravitačných prúdov. Niektoré olistostrómy mohli vzniknúť i riečnym podrezávaním strmých útesov.[1]

Olistostrómy sú veľké (100 až 1000 m dlhé), vymapovateľné telesá. Sú bežné v kolíznych aj extenzných oblastiach[2]. Bežne sú súčasťou melanží. Olistostrómy sú stratigrafické jednotky ohraničené od svojho okolia depozičnými hranicami, zatiaľ čo melanže sú tektonické jednotky, oddelené strižnými plochami[3]. Olistolity môžu byť súčasťou melanží, najmä ak sú deformované (zväčša aj s deformovanou základnou hmotou - matrix, v ktorej plávajú). V niektorých prípadoch sú sedimenty hrubozrnných úlomkotokov, podobné olistostrómam označované ako „wildflyš.“

Prvé olistrostrómy boli definované G. Floresom na Sicílii v roku 1955. Známe sú však z rôznych oblastí, vrátane Západných Karpát. Najznámejšia olistostróma sa nachádza v melanži meliatika, napr. na typovom profile pri Meliatskom mlyne v záreze riečky Muráň. Známe sú i z oblasti flyšového pásma. Prípadne i podtatranskej skupiny, kde tvoria šambronské vrstvy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PETRÁNEK, J. Olistostroma. On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, [cit. 2010-05-18]. Dostupné online.
  2. Salamon, M., Königshof, P., 2010, Middle Devonian olistostromes in the Rheno-Hercynian zone (Rheinisches Schiefergebirge) — An indication of back arc rifting on the southern shelf of Laurussia. Gondwana Research, 17, 2-3, s. 281-29
  3. Hsü, K.J., 1974, Melanges and their distinction from the olistostromes. in Dott, R.H., Shaver, R.H. (Editori), Modern and ancient geosynclinal sedimentation. Society of Economic paleontologist and mineralogists, Special Publication No. 19, Tulsa, s. 321-333