Olympijské hry (moderné)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Otvárací ceremoniál na OH 2004 v Aténach

Olympijské hry modernej doby sú vrcholné medzinárodné viacšportové podujatie konajúce sa každé dva roky v podobe zimných olympijských hier a letných olympijských hier. Nadväzujú na tradíciu starogréckych olympijských hier, ktoré sa konali v Olympii na Peloponézskom polostrove. Ich zakladateľom bol podľa povesti Herakles a patrili k štyrom najväčším starogréckym slávnostiam.

Prvé olympijské hry modernej doby boli otvorené v roku 1896 symbolicky v Grécku v Aténach po prijatí príslušného návrhu baróna Pierra de Coubertina roku 1894 v Paríži, kde zároveň vytvorili Medzinárodný olympijský výbor. Na prvej olympiáde sa zúčastnilo 13 krajín. O štyri roky neskôr prijal športovcov Paríž. Hry sa nekonali len vo vojnových rokoch 1916, 1940 a 1944. Okrem toho sa konali tzv. neoficiálne vyhlásené olympijské hry v roku 1906 v Aténach.

Zimné olympijské hry sa konajú od roku 1924 a letné od 1896. Letné paraolympijské hry sa konajú od roku 1960 a zimné od roku 1976.

Olympijské hry sa delia len na OH a ZOH, ktoré sa konali v rovnaký rok. V roku 1992 boli naposledy v tom istom roku čiže OH v Barcelone a ZOH v Albertville. Potom nasledovali ZOH v roku 1994 Lillehammeri.

Olympijské symboly[upraviť | upraviť zdroj]

Olympijské symboly sú znaky vyjadrujúce olympijské myšlienky a univerzálnosť olympijského hnutia, jeho úlohy a ciele. Rozlišujeme:

  • najvyššie symboly olympijského hnutia (olympijský symbol, zástava, heslo, hymna)
  • emblémy, znaky národných olympijských výborov (NOV) a organizačných výborov OH a ZOH
  • maskoti

Najvyšším olympijským symbolom sú olympijské kruhy, ktoré sú vzájomne prepojené. Päť kruhov predstavuje päť kontinentov spojených olympijskou myšlienkou a zároveň sa aspoň jedna z ich 5-tich farieb nachádza na vlajkách všetkých štátov sveta. Existuje všeobecný názor, že kruhy predstavujú jednotlivé kontinenty, ale nie je to tak. Barón de Coubertin vnímal kruhy a farby ako dva nezávislé symboly a MOV výslovne uvádza, že žiadny z kruhov nereprezentuje konkrétny kontinent. Olympijské kruhy sú súčasťou olympijskej zástavy, ktorá má biely podklad a v jej strede je umiestnených päť olympijských kruhov:

Olympijská zástava
  • modrý kruh je vľavo hore,
  • čierny kruh je vedľa modrého, v strede zástavy.
  • červený kruh je vedľa čierneho.
  • žltý kruh prepája modrý a čierny kruh.
  • zelený kruh spája čierny a červený kruh.

Zástava po prvýkrát zaviala pri VI. olympijskom kongrese 1914 a na olympijskom štadióne po prvýkrát 1920. Na OH sa vyvesuje zástava, ktorú 1920 venovali Antverpy, na ZOH zástava, ktorú 1952 venovalo Oslo. Súčasťou historickej zástavy je aj olympijské heslo Citius, Altius, Fortius (Rýchlejšie, vyššie, silnejšie), ktoré vyjadruje cieľ olympijského hnutia, úsilia o neustály pokrok. Najvyššie symboly olympijského hnutia sú podľa čl. 6 olympijskej charty výlučným vlastníctvom MOV. S výnimkou oficiálneho olympijského dňa nesmie NOV používať olympijské symboly bez jeho výslovného povolenia. Najvyššie symboly sa nesmú použiť na komerčné účely. Kombináciou olympijských kruhov s inými znakmi alebo atribútmi (napr. so štátnou zástavou) vznikajú emblémy, znaky NOV a organizačných výborov OH (ZOH), ktorých sú vlastníctvom, musia však byť schválené MOV. Ndo používaným symbolom OH (ZOH) sú maskoti, ktorí majú vyjadrovať národnú tradíciu hostiteľskej krajiny.

Olympijské ceremoniály[upraviť | upraviť zdroj]

Otvárací ceremoniál[upraviť | upraviť zdroj]

  • Začína sa príchodom hlavy štátu usporiadateľskej krajiny v sprievode predsedu Medzinárodného olympijského výboru a predsedu organizačného výboru daných olympijských hier, na štadión.
  • Zaznie hymna usporiadateľskej krajiny a je vztýčená zástava usporiadateľskej krajiny.
  • Nasleduje prezentácia športových výprav všetkých zúčastnených reprezentácií. Sprievod športovcov začína reprezentácia Grécka (okrem LOH 2004 v Aténach, kedy reprezentácia Grécka nasledovala ako posledná). Potom nasledujú jednotlivé reprezentácie krajín v abecednom poradí, podľa jazyku usporiadateľskej krajiny. Defilé účastníkov završuje športová výprava usporiadateľskej krajiny.
  • Predseda Medzinárodného olympijského výboru prednesie uvítací prejav a vyzve hlavu usporiadateľského štátu, aby predniesla otváraciu formulku.
  • Po fanfáre je za zvukov olympijskej hymny vztýčená olympijská zástava.
  • Nasleduje symbolické vypustenie holubíc, na znak podpory svetového mieru.
  • Príchod olympijského ohňa na štadión štafetovým spôsobom. Po obehnutí celého olympijského štadiónu je pochodeň odovzdaná poslednému bežcovi, ktorý je poverený zapálením olympijského ohňa.
  • Potom sa uskutoční slávnostná prísaha športovcov a rozhodcu.
  • Na záver otváracieho ceremoniálu je opäť hraná hymna hostiteľskej krajiny.

Ceremoniál odovzdávanie medailí[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ceremoniál sa koná v priebehu olympijských hier. Pokiaľ je to možné, hneď po ukončení danej súťaže na mieste, kde sa súťaž konala. Medaily odovzdáva predseda Medzinárodného olympijského výboru v sprievode predsedu príslušnej medzinárodnej federácie alebo jeho určeného náhradníka.
  • Pretekári, ktorí skončia na prvom, druhom a treťom mieste, vystúpia na stupne víťazov. Víťaz súťaže vystúpi na najvyšší stupienok, druhý na stupeň po jeho pravici a tretí na stupeň po jeho ľavici.
  • Na stredový stožiar je vztýčená zástava krajiny víťaza, na dvoch vedľajších stožiaroch sú vztýčené zástavy štátov druhého a tretieho pretekára v poradí.
  • Zaznie štátna hymna krajiny víťaza.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]