Olympijský oheň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Olympijský oheň je jeden zo symbolov olympijských hier. Jeho počiatky siahajú do antického Grécka, kde počas starovekých olympijských hier horel oheň ako pripomienka toho, že ho Prometeus ukradol Diovi a priniesol na zem ľuďom. Oheň sa znova objavil na olympiáde v roku 1928 a odvtedy je súčasťou novodobých olympijských hier. Tradíciu štafetového behu s pochodňou začal Carl Diem, predseda organizačného výboru olympijských hier 1936 v Berlíne ako súčasť snahy premeniť hry na oslavu Tretej ríše. Aj napriek svojmu pôvodu sa ceremónia s pochodňou zachovala až dodnes.

Tradícia[upraviť | upraviť zdroj]

Olympijská pochodeň sa zapaľuje niekoľko mesiacov pred otváracou ceremóniou olympijských hier, v mieste konania antickej olympiády, v Olympii v Grécku. Jedenásť žien predstavujúcich kňažky vykoná obrad, pri ktorom sa pochodeň vznieti od slnečných lúčov koncentrovaných parabolickým zrkadlom.

Tradične začína štafetový beh s pochodňou tak, že zástupcovia mesta Atén odovzdajú olympijský oheň zástupcom hosťujúceho mesta na ceremónii, ktorá sa odohráva na štadióne Panathinaiko v Aténach. Odtiaľ pochodeň putuje do hosťujúceho mesta nastávajúcich olympijských hier. Hoci je zvykom ju prenášať pešky, niekedy sú použité aj iné prostriedky prepravy. Medzi bežcami sa často nachádzajú atléti a celebrity, no taktiež ju nieslo aj mnoho predtým neznámych ľudí, ktorí boli vybraní pre ich osobné zásluhy a úspechy.

Olympijský beh s pochodňou sa končí v deň otváracej ceremónie na hlavnom štadióne hier. Posledný bežec býva často držaný v tajnosti až do poslednej chvíle a zvyčajne je ním športová celebrita hosťujúcej krajiny. Posledný nositeľ pochodne beží smerom ku kotlu, ktorý je zvyčajne umiestnený na vrchu veľkého schodiska a pochodňou zapáli plameň na štadióne. Tento plameň potom horí počas celej olympiády a býva uhasený na záverečnej ceremónii hier.