Omar Bradley

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Omar N. Bradley)
Omar Nelson Bradley
americký generál
Omar Bradley
Narodenie12. február 1893
Clark, Missouri, USA
Úmrtie8. apríl 1981 (88 rokov)
New York, New York, USA
Alma materUnited States Military Academy (West Point)
PodpisOmar Bradley, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Omar Bradley

Omar Nelson Bradley (* 12. február 1893, Clark, Missouri, USA – † 8. apríl 1981, New York, New York, USA) bol generál armády USA, účastník kampane v Mexiku, druhej svetovej vojny a vojny v Kórei.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a raná kariéra v armáde[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako syn farmára. Do armády vstúpil v roku 1911 a po absolvovaní United States Military Academy vo West Pointe si zvolil službu v pechote. Bol najprv pridelený k 14. pešiemu pluku. V roku 1915 slúžil na hraniciach medzi Mexikom a Spojenými štátmi, ktorú bolo potrebné brániť počas mexickej občianskej vojny. Keď sa Spojené štáty v apríli 1917 zapojili do 1. svetovej vojny, bol povýšený na kapitána a poslaný strážiť medené bane Butte v Montane, ktoré boli považované za strategicky dôležité.

28. decembra 1916 sa oženil s Mary Elizabeth Quayle. V mierovej armáde postupoval v hodnostnom rebríčku pomaly.

V medzivojnovom období vyučoval a sám študoval. Od septembra 1919 do septembra 1920 pôsobil Bradley ako odborný asistent vojenskej vedy na South Dakota State College (teraz University) v Brookings, Južná Dakota. V rokoch 1920 až 1924 vyučoval Bradley matematiku na Vojenskej akadémii vo West Pointe. V roku 1924 bol povýšený na majora a absolvoval pokročilý kurz pechoty vo Fort Benning v štáte Georgia. Po krátkej službe na Havaji bol Bradley v rokoch 1928–29 vybraný na štúdium na veliteľstve a škole generálneho štábu americkej armády vo Fort Leavenworth v Kansase.

Od roku 1929 Bradley opäť vyučoval vo West Pointe, v roku 1934 študoval na U.S. Army War College.[1] Bradley bol povýšený na podplukovníka 26. júna 1936 a pracoval na ministerstve vojny. Po roku 1938 bol priamo podriadený náčelníkovi štábu americkej armády Marshallovi.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Po začiatku druhej svetovej vojny do bojov zasiahol až začiatkom roku 1943 po operácii Torch. Najprv bol poverený vedením VIII. zboru, ale do tejto funkcie nenastúpil, pretož bol vyslaný do Severnej Afriky, kde nastúpil ako zástupca Georga Pattona do bojmi poznačeného a demoralizovaného II. zboru. Bradley neskôr nastúpil na Pattonove miesto a viedol boje v závere Tuniskej kampane v apríli a máji 1943. Následne viedol tento zbor v rámci Pattonovej 7. armády pri vylodení na Sicílii v júli toho istého roku.

Počas príprav operácie Overlord bol Bradley vymenovaný za veliteľa americkej 1. armády, ktorá spolu s britskou 2. armádou tvorila Montgomeryho 21. armádnu skupinu. Bradley sa podieľal na detailnom plánovaní vylodenia na pláži Omaha, neskôr počas bitky velil aj jednotkám vylodeným na pláži Utah. Na začiatku vylodenia riadil operácie z paluby krížnika USS Augusta. Na pevninu sa dostal až 10. júla 1944. Neskôr sa podieľal na plánovaní operácie Cobra, čo bol krycí názov Spojeneckého prieniku z Normandie hlbšie do vnútrozemia Francúzska.[1] Na konci bojov v Normandii bola poverený vedením 12. armádnej skupiny, pod ktorú spadala Pattonova 3. armáda a 1. armáda, ktorú po Bradleym prebral generál Hodges. Do augusta mala 12. armádna skupina 900 000 mužov a zahŕňala jednotky 4 armád. Po nemeckom protiútoku pri Mortain, tvorili Bradleyho jednotky južnú časť klieští, ktoré udreli na oblasť Falaise, kde bola v dôsledku spojeneckej ofenzívy prišla nemecká 7. a 5. tanková armáda o veľké množstvo techniky a živej sily. Niektorí kritizujú jeho neschopnosť rýchlo uzavrieť obkľúčenie medzi Falaise a Argentan, čo predĺžilo vojnu na západnom fronte.[1]

Pri riešení otázky ďalšieho spojeneckého postupu presadzoval útok na do Sárska a Porúria. Eisenhower sa však nakoniec priklonil k realizácií Montgomeryho riskantnej operácie Market Garden, pre ktorú Spojenci sústredili aj väčšinu svojich zásob. Bradleyho 12. skupina, najväčšia spomedzi Spojeneckých armádnych zoskupení, bola ponechaná na najširšom úseku frontu od Holandska po Lotrinsko, na úseku považovanom za druhoradý. Počas ťažkých bojov v oblasti mesta Aachen a bitky o Hürtgensky les, Hodgesova 1. armáda stratila 24 000 mužov, južnejšie bola Pattonova 3. armáda zatiahnutá do zdĺhavých bojov v okolí Metz. Zatiaľ čo sa Bradley sústredil na tieto dve bojiská, pripravili Nemci prekvapivú ofenzívu na zdanlivo tichom úseku v Ardenách.

V dôsledku nemeckej ofenzívy v Ardenách sa 1. armáda ocitla odrezaná od zvyšku svojej armádnej skupiny a bola napriek protestom Bradelyho podriadená Montgomeryho 21. armádnej skupine. Bradley pod tlakom nemeckých síl, ktoré prenikli hlboko za jeho línie, musel odpútať Pattonovu 3. armádu, bojujúcu v Sársku a zaútočiť ňou z juhu na postupujúce nemecké vojská. Pattonovi sa podarilo prelomiť obkľúčenie okolo Bastogne.

Bradley preberajúci hodnosť armádneho generála od prezidenta Trumana, 22. september 1950

V marci 1945 viedol úspešnú operáciu Veritable a operáciu Grenade, počas ktorej spojenecké vojská prenikli cez Rýn do Porúria. Najmä vďaka rýchlemu postupu sa americkým jednotkám podarilo získať nezničený most cez Rýn pri Remagene a rýchlo vybudovať predmostia na druhej strane. Pri obkľučovacej operácii v Porúrí bolo zajatých asi 300 000 Nemcov. Americké vojská sa následne stretli v polovici apríla so Sovietmi na rieke Labe. Začiatkom mája 1945 pozostávala Bradleyho 12. armádna skupina z 4. armád (1., 3., 9. a 15.), ktoré mali dovedna asi 1,3 milióna mužov.

Bol starostlivým veliteľom, ktorý ukázal skutočný záujem o plánovanie a logistiku, na rozdiel od mnohých temperamentnejších amerických vysokých dôstojníkov bol známy ako zdvorilý a slušný.

Povojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Po vojne ho povýšili na armádneho generála. Ako predseda Spojeného výboru náčelníkov štábov uskutočňoval politiku studenej vojny – zatlačovanie ZSSR. Bol proti rozšíreniu kórejskej vojny do Číny. V roku 1951 vydal knihu svojich pamätí Príbeh vojaka (A Soldier's Story). 1. decembra 1965 zomrela jeho žena Mary na leukémiu. Ondelho na to 12. septembra 1966 sa oženil s Esther Dorotou Buhlerovu, s ktorou žil až do svojej smrti.

Vo vietnamskej vojne bol jediným z najstarších politikov, ktorí radili prezidentovi Lyndonovi B. Johnsonovi v otázkach taktiky a stratégie.

Medzi jeho posledné vystúpenia na verejnosti patrila inaugurácia u prezidenta Reagana 20. januára 1981. Zomrel 8. apríla 1981, je pochovaný na Arlingtonskom národnom cintoríne vedľa svojich dvoch manželiek.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Kingseed, C. C., 2005: Bradley, Omar Nelson (1893-1981). In: Tucker, S. C. (ed.), World War II A Student Encyclopedia, Abc Clio, Santa Barbara, s. 213-214

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Omar Bradley

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Omar Bradley na anglickej Wikipédii.