Omietka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Omietka je súčasť povrchových úprav stavby.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Omietky rozdeľujeme podľa umiestnenia (vonkajšie a vnútorné), použitého materiálu (vápenné – používa sa ako jednovrstvová v hrúbke 10 až 12 mm, cementové 15 mm), sadrové, vápenno-cementové (10 – 12 mm), štukové (20 mm), hlinené (20 – 25 mm) a úpravy povrchu (hrubé, hladké, ozdobné).

Postup pri omietaní[upraviť | upraviť zdroj]

Omietame ručne alebo strojom. Vnútorné omietky sa nanášajú vtedy, ak je hotová hrubá stavba. Podklad musí byť pripravený tak, aby zabezpečil priľnavosť malty, musí byť čistý, zárubne a okná zakrývame. Osadíme maltové terče, oceľove omietníky do zvislej polohy a nahadzujeme jadro murárskou lyžicou medzi omietníky postupne v pásoch. Maltu po nahodení sťahujeme pomocou dosky a na stuhnutú jadrovú omietku nanášame lícnu vrstvu naťahovaním pomocou hladidla. Nakoniec povrch vyhladíme.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hájek V. a kol: Pozemné staviteľstvo I pre 1. roč. SPŠ stavebných , Alfa, Bratislava, 1989