Ondrej Beňo
| Ondrej Beňo | |
| slovenský politik | |
 | |
| Narodenie | 19. november 1880 Slovenský Komlóš, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 30. január 1961 (80 rokov) Matúškovo, ČSSR |
| Odkazy | |
| Commons |  Ondrej Beňo |
Ondrej Beňo (* 19. november 1880, Slovenský Komlóš – † 30. január 1961, Matúškovo) bol poslanec Slovenskej národnej rady v rokoch 1948 – 1954.
Potomok slovenských vysťahovalcov z Maďarska. Po páde Maďarskej republiky rád spoluorganizoval akciu na pripojenie dolnozemských slovenských obcí k Rumunsku, za čo ho v roku 1920 krátko väznili v Segedíne.
Angažoval sa v kultúrnej politickej a organizačnej práci medzi Slovákmi v Maďarsku. Bol funkcionárom Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku. Aktívne vystupoval v prospech presídľovacej akcie, v roku 1947 sa presídlil aj s rodinou do Matúškova pri Galante.
V rokoch 1948 – 1954 bol poslancom Slovenskej národnej rady, podpredsedom Osídľovacieho výboru.
Príchod predkov na Dolnú zem[upraviť | upraviť zdroj]
Slováci z horných uhorských oblastí Rakúskeho cisárstva sa usadili na 150 rokov opustenej pustatine Komlóš. Osadnícku zmluvu – contrakt barón Rudnyánszky József s osadníkmi náboženstva e.c.a.v. (Luteránskeho) uzavrel 8. januára 1746 v Pešti.
Táto dohoda – contrakt mala priaznivé osídľovacie podmienky, ktoré upravili aj ich právne postavenie – stali sa tzv. taxalistami, čo značilo, že nájom platili v peniazoch bez povinnej poddanskej roboty.
Nevoľníctvo bolo v rakúskej časti habsburskej monarchie zrušené 1. novembra 1781, v uhorskej časti 28. augusta 1785.
Spoločenské aktivity[upraviť | upraviť zdroj]
Ochotnícke divadlo[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1906 sa vrátil z vojenskej prezenčnej služby mladý, nadšený národovec Ondrej Beňo. V Javorove pri Haliči videl predstavenie ukrajinského profesionálneho súboru, ktoré sa stalo podnetom k rozvíjaniu národnokultúrnej činnosti v Slovenskom Komlóši. Už 2. februára 1906 usporiadal programový večierok v tanečnej sále hotela „Komló“ spojený s koncertom. Ondrej Beňo vystúpil v balade Jánošík s milou. Žiaci zaspievali piesne a v druhej časti programu koncertovala miestna dychovka. Prvý krok k rozvíjaniu kultúrno- výchovnej činnosti sa teda urobil.
V ďalšom roku začal nacvičovať divadelné predstavenie v izbe svojho domu. 3. februára 1907 sa predstavili ochotníci roľníckeho dorastu veselohrou Jozefa Hollého „Kubo“. Bolo to prvé ochotnícke predstavenie v Slovenskom Komlóši. Účinkoval na ňom aj spevokol a na záver bola tanečná zábava.
Organizovanie výletov[upraviť | upraviť zdroj]
„Baťko Beňo uznávaný slovenský národovec a známy nielen na Komlóši, dbal na to, aby sa v prospech slovenskej veci vždy niečo robilo: nacvičovalo divadlo, fungoval spevokol, činný bol Tamburášsky zbor, konali sa výlety – zhromaždenia mládeže. Tak došlo k hromadnému výletu komlóšskej mládeže na Čabu. S Čabianskymi národovcami ho dojednal osobne s určením termínu na turíčne sviatky. Potom spolu s Ondrejom Vajdom, dirigentom spevokolu a za výdatnej pomoci niektorých priaznivcov a nadšencov, ako napr. P. Pavlíka, J. Francisciho, J. Svetlíka, J. Hudáka, J. Kulíka, M. Karkuša a iných výlet zorganizovali a v turíčnu nedeľu dňa 8. júna 1930 sme na Békéščabu osobným motorovým vlakom odcestovali spolu šesťdesiat jeden osôb: Spevokol, Tamburášsky zbor, organizátori a iní záujemci.“ Výletníci po príchode na Čabu sa vo veľkom čabianskom kostole e.c.a.v. zúčastnili turíčnych služieb božích. Potom s kostola odišli do farskej záhrady, kde k nim vo svojom príhovore čabiansky farár Dr. G. Szeberényi kládol dôraz na mravné zásady človeka a na potrebu zbližovania sa, uchovávania si svojrázu, na rodolásku.
V náväznosti na predrečníkovu reč poukázal aj baťko Beňo na veľký význam stretnutia Čabanov a Komlóšanov „Takto spoločne nie len, že sa dobre pobavíme, ale sa i poznávame navzájom, stávame sa osobnými priateľmi a našu početnosť si pri tom ešte viac uvedomujeme. Táto skutočnosť v našom vedomí bude nám zaiste dobrou posilou pri ďalšom našom národnom podujatí. Je radostné, že si tak dobre spolu rozumieme a že máme aj rovnaké ciele: Spoločnými stykmi zveľaďovať náš slovenský kultúrny život.
Podpora evanjelickej cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]
Starý otec Ondreja Beňu pri 100 ročných oslavách založenia obce Slovenský Komlóš v r. 1846 sa snažil vyzdvihnúť vtedajšiu oslavu tým že daroval e.c.a.v. vkladnú knižku pod názvom “Zlatá kniha”. On sám so svojou manželkou daroval prvý vklad 300 zlatých dukátov. Táto kniha bola vystavená pri 200 ročných oslavách založenia Slovenského Komlóša.
Slávnosti 200 ročného jubilea Slovenského Komlóša[upraviť | upraviť zdroj]
Slávnostné zhromaždenie v nedeľu 6. októbra 1946 otvoril baťko Beňo svojou rečou k Dvestoročnému jubileu založenia Slovenského Komlóša. Vo svojej reči spomenul, že obec založili ich slovenskí predkovia, ktorých zo svojich pôvodných slovenských sídiel vyhnala ľudská zloba, nevraživosť za ich náboženstvo e.c.a.v. a podmienky života v biede vytvorené ich feudálnymi pánmi. Oslobodenie obce z jarma národného otroctva, obetavosť a láska rodných bratov v starostlivej Československej republike im umožnila blízky návrat do krajiny ich praotcov.
Z jeho reči vyberáme: „A nie je ničím iným len samozrejmosťou aj to, že vedúca úloha dvestoročných osláv pripadla na našu odbočku [antifašistického frontu Slovanov], lebo v nej sú organizované tisícky povedomých Slovákov“ citát z reči uverejnenej v knihe „Almanach oslobodeného juhu“
Roľník a záhradník[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1900 sa oženil – osamostatnil a začal hospodáriť ako roľník na 12 holdoch (6,9043 ha). Postupne popri roľníčení sa špecializoval aj na pestovanie zeleniny. Svojou pracovitosťou a podnikaním dosahoval úspechy. Dôkazom tejto skutočnosti je aj jeho hodnotenie v Monografii Békéšskej stolice z roku 1936 na str.493: „V súčasnosti má 25 holdov (14,3 ha) z ktorých na 16 holdoch (9,2 ha) pestuje zeleninu a má vybudované moderné polievacie zariadenie… dopestovanú zeleninu zasiela aj do hlavného mesta.“ Mal živý styk i s obchodníkom so semenami Mautherom Ödönom z Budapešti. Firma v súčasnosti sídli v Budapesti IV, József föherczeg 6.
Návrat do vlasti predkov[upraviť | upraviť zdroj]
Ondrej Beňo bol verejne činný aj na Slovensku. V novo utvorenom Dunajskom senioráte e.c.a.v. ako seniorálny dozorca bol v predsedníctve prvého seniorálneho konventu, ktorému predsedal Július Dérer – administrátor seniorátu. Tento historický konvent zasadol v chráme Božom 9. júna 1949 v Komárne. Seniorálny dozorca O. Beňo mal prívet ku konventu, z ktorého citujeme
„My ktorí sme počúvli hlasy matky, vedeli sme porozumieť snaženiam vedúcich nášho národa – a tak vracali sme sa vďačne. Náš návrat však nebol ľahkou a jednoduchou vecou. Pri našom odchode z miest a dedín i z jednotlivých usadlostí, netrhali sa len korene, ktorými sme boli zrastení s pôdou, ale aj priestor v ktorom sme žili cez dve storočia a vybudovali v ňom kvitnúce mestá a dediny, ale pri našom odchode bolo sa nám treba rozlúčiť aj s našimi cirkevnými sbormi, ktoré sme veľmi milovali.“[chýba zdroj]
O. Beňo sa na Slovensku venoval aj svojmu pôvodnému povolaniu poľnohospodára. Vo verejnej práci poslanca SNR spolupracoval so všetkými občanmi ČSR a usiloval sa o ich dobré vzájomné spolunažívanie.