Onkocytóm

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Onkocytóm je najčastejší nezhubný nádor obličky. Vyrastá z epiteliálnych buniek proximálnych tubulov. Tvorí približne 3-7% zo všetkých nádorov obličiek, vyskytuje sa najčastejšie v šiestom decéniu a väčšina sa nájde náhodne pri zobrazovacom vyšetrení brucha z iných dôvodov. Hoci je nezhubný a dobre diferencovateľný, je nutné ho chirurgicky odstrániť, pretože sa iným spôsobom nedá odlíšiť od karcinómu obličky. Po jeho odstránení je prognóza pacienta vynikajúca a možno ho považovať za vyliečeného.

Zobrazovacia diagnostika[upraviť | upraviť zdroj]

USG[upraviť | upraviť zdroj]

V sonografickom obraze je onkocytóm dobre ohraničený, homogénny, hypo- až izoechogénny. Centrálna jazva, ktorá je pre tento nádor typická, sa väčšinou nezobrazí. Dopplerovské zobrazenie ciev znázorní ich typické radiálne usporiadanie.

CT[upraviť | upraviť zdroj]

V natívnom CT obraze je v porovnaní s parenchýmom obličky onkocytóm izo- až mierne hyperdenzný. CT po podaní kontrastná látkakontrastnej látky v nefrografickej fáze zobrazí nádor relatívne hypodenzný. Klasický obraz je dobre ohraničená expanzia hladkých kontúr a homogénneho vzhľadu, veľkosti 3 až 10 cm. Centrálna jazva sa zobrazí asi v 30% prípadov.

MR[upraviť | upraviť zdroj]

Pri zobrazení magnetickou rezonanciou sa v T1 vážení onkocytóm javí ako dobe definovaná, izo- až mierne hypointenzná homogénna masa. V T2 vážení je nádor rovnako izo- až mierne hypointenzný. Centrálna jazva sa zobrazí ako hviezdicovitá štruktúra v strede nádoru, v oboch váženiach hypointenzná (nekróza, typická pre zhubný nádor, je v T2 vážení hyperintenzná). Po podaní kontrastnej látky onkocytóm homogénne zvyšuje svoju signálovú intenzitu, jazva zostáva naďalej hypointenzná.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Weissleder, Rieumont, Wittenberg, Primer of Diagnostic Imaging, Mosby, 2003.
  • www.auntminnie.com