Operácia Flaming Dart

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vietnamská vojna
Ap Bac – Binh Gia – Song Be – Dong Xoai – Ia Drang – Operácia Hastings – A Shau – Long Tan – Operácia Attleboro – Operácia Cedar Falls – Tra Binh Dong – Operácia Junction City – Hill 881 – Ong Thanh – Dak To – 1. Tet – Khe Sanh – 1. Saigon – Hue – Lang Vei – Lima Site 85 – Kham Duc – Operácia Dewey Canyon  – 2. Tet – Hamburger Hill – Binh Ba – Kambodža – Ripcord – Lam Son 719 – FSB Mary Ann – Veľkonočná ofenzíva – Loc Ninh – An Loc – Kontum – Phuoc Long – Ho Či Minova ofenzíva – Buon Me Thuot – Xuan Loc – 2. Saigon – USS Mayagüez – Operácia Rolling Thunder – Operácia Barrell Roll – Operácia Pony Express – Operácia Steel Tiger – Operácia Linebacker – Operácia Linebacker II

Operácia Flaming Dart bola vojenská operácia Spojených štátov a Vietnamského letectva (Južný Vietnam) počas Vietnamskej vojny. Pozostávala z dvoch častí.

Americký prezident Lyndon B. Johnson nariadil vo februári 1965 sériu represívnych leteckých útokov proti Severnému Vietnamu ako odvetu za prepady amerických základní Vietkongom (konkrétne išlo o mínometné útoky na americkú leteckú základňu pri Pleiku). Tieto útoky mali byť pôvodne súčasťou trojfázového programu Američanov začínajúceho decembrovými útokmi v Laose (Operácia Barrel Roll) a vystupňovania tlaku na Severný Vietnam.

Priebeh[upraviť | upraviť zdroj]

Boje oficiálne začali ráno 31. januára 1965, keď boli vydané rozkazy presunúť 18. taktickú bojovú eskadru amerických strojov F-105 z Okinawy na leteckú základňu Da Nang, ktorá tu pristála popoludní. Operácia Flaming Dart I pozostávala zo 49 výpadov 7. februára 1965. Ako odvetu napadol Vietkong hotel, v ktorom bola ubytovaná americká posádka a to bolo zámienkou Američanov na Operáciu Flaming Dart II 11. februára, ktorá sa skladala z 99 útokov. Operácia Flaming Dart I bola zameraná na severovietnamské vojenské základne pri Dong Hoi, Flaming Dart II mala za cieľ zničiť komunikácie a logistiku Vietkongu pri vietnamskej Demilitarizovanej zóne. Medzi útočiacimi pilotmi bol aj maršal Nguyen Cao Ky, neskorší premiér Južného Vietnamu.

Severovietnamské letecké jednotky, povolané z Číny po Operácií Pierce Arrow, sa však do leteckých súbojov zatiaľ nezapájali, pretože operovali ďalej na severe. Okrem bombardovania nasadzovali Američania aj stíhacie jednotky. Prvýkrát boli nasadené 19. a najmä 24. februára. Mali za úlohu podporovať juhovietnamskú pechotu, ktorá, v druhom prípade, padla do pasce na Centrálnej Vysočine.

Letecké jednotky Severného Vietnamu sa do bojov zapojili až v marci počas Operácie Rolling Thunder.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Frankum, B. Ronald: Like Rolling Thunder. The Air War in Vietnam 1964-1975. Rowman & Littlefield Publishers, 2005 (ISBN 0-7425-4302-1)


Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Operation Flaming Dart na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).