Operačná pamäť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Operačná pamäť (niekedy označovaná aj ako „hlavná pamäť“) počítača je pamäťou, v ktorej sa ukladajú dáta, ktoré procesor počítača momentálne nespracováva, ale budú potrebné neskôr.

Veľkou prednosťou operačnej pamäte oproti ostatným druhom pamätí (napr. oproti pevnému disku) je jej rýchlosť. Dáta do nej totiž možno uložiť/z nej načítať niekoľkonásobne rýchlejšie, ako by to bolo možné napríklad pri použití pevného disku. Procesor a ostatné komponenty počítača, ktoré sa potrebujú k uloženým informáciám dostať, tak nemusia na prístup k nim príliš dlho čakať.

Operačná pamäť je štruktúrovaná pomocou stĺpcov a riadkov. Do oblastí, ktoré vznikli takýmto rozdelením pamäte sa zmestí len určité množstvo údajov. Operačná pamäť každého počítača je energeticky závislá, čo v praxi znamená, že po prerušení dodávky elektrického prúdu alebo po vypnutí počítača, sa všetky údaje, ktoré obsahovala, vymažú. Príčinou tejto energetickej závislosti sú použité moduly operačnej pamäte. Ich nahradenie inými modulmi, ktoré by boli energeticky nezávislé (tzv. MRAM moduly) však v súčasnosti ešte nie je možné. Takéto moduly sú totiž príliš pomalé a to by znižovalo výkon počítačov.

Operačnú pamäť nájdeme v počítači najčastejšie v podobe pamäťového modulu. Časom sa podarilo vyrobiť niekoľko druhov operačných pamätí. Hlavne v 90-tych rokoch prevažovali pamäte s označením SIMM ale objavovala sa aj tzv. EDO-RAM pamäť. V dnešných počítačoch nájdeme prevažne moduly s označením DIMM, SDR, DDR. Najnovším typom operačnej pamäte je DDR4-SDRAM.