Opera (webový prehliadač)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Opera
Opera browser logo 2013.png
Logo
Základné informácie
Vývojár Opera Software
Posledná stabilná verzia 18 (06. december 2013; pred 134 dňami )
Posledná aktuálna verzia 20
Operačný systém Viacplatformový
Dostupné jazyky 50 jazykov vrátane slovenčiny
Typ softvéru Webový prehliadač
Licencia proprietárny freeware
Ďalšie odkazy
Webová stránka http://www.opera.com
Commons Opera

Computer n screen.svg Pozri aj Informačný portál

Opera je multiplatformový balík aplikácií pre prácu s internetom. Obsahuje webový prehliadač, klienta elektronickej pošty a diskusných skupín, adresár, agregátor RSS, IRC klienta, správcu sťahovania, klienta BitTorrent siete a podporu pomôcok Widgets.

Tvorcovia Opery tvrdia o nej, že je najrýchlejším internetovým prehliadačom. Dokazujú to viaceré testy ([1]). Na chod aplikácie je potrebná relatívne malá časť pamäte počítača. To je jedným z argumentov pre použitie v mobilných zariadeniach. Opera sa snaží dodržiavať štandardy W3C, čoho vedľajším efektom je, že niektoré zle napísané stránky, ktoré tieto štandardy nedodržujú, sa môžu zobraziť nesprávne (pozri odsek subjektívna nekompatibilita. Dôraz je kladený aj na bezpečnosť. V posledných verziách došlo k výraznému zjednodušeniu práce s certifikátmi. Zjednodušené bolo tiež ovládanie.

Operu aktívne vyvíja Opera Software, Oslo (Nórsko) a jej jadro, zobrazovací program nazývaný Presto je licencovaný obchodným partnerom Adobe a je integrovaný do nedávno ohláseného Adobe Creative Suite. Opera získala vedúcu pozíciu ako prehliadač pre inteligentné mobilné telefóny a PDA vďaka technológii Small Screen Rendering. Opera sa tiež používa na platformách iTV, a prebieha vývoj v spolupráci s IBM na špeciálnom hlasom ovládanom viacstavovom prehliadači.

Opera je komerčný softvér, ale jeho používanie je bezplatné (a samozrejme legálne). Verzie staršie ako 8.50 obsahovali reklamný pásik.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Podpora štandardov[upraviť | upraviť zdroj]

Opera podporuje všetky hlavné dnes používané webové štandardy, vrátane CSS2, HTML4, XHTML 1.0 a 1.1, XML (od 7.6 XML+Voice), HTTP 1.1, DOM2, WAP a WML, JavaScript, PNG, Unicode, a Obojsmerného unicode algoritmu.

Prispôsobiteľnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Na Opere je možné prispôsobiť takmer všetko. Dá sa meniť menu, nástrojové panely, klávesové skratky, gestá myšou. Samozrejmosťou je podpora "skinov". Na webe je možné takúto zmenu zverejniť, po kliknutí na odkaz sa zmena prejaví, a jedným tlačidlom je zasa možné nežiadúcu zmenu odstrániť. Okrem vzhľadu sa dá Opera prispôsobiť aj v oblasti využívania RAM, diskového priestoru, zobrazovania stránok a mnoho ďalších vlastností.

E-mailový klient[upraviť | upraviť zdroj]

Integrovaný e-mailový klient M2 umožňuje okrem práce s poštou aj newsgroups, RSS a IRC, pričom všetky funkcie sú úzko integrované a majú spoločné kontakty. Správy je možné triediť do tzv. pohľadov. Telá správ sú indexované, čo umožňuje rýchle vyhľadávanie. Je možné aktivovať vstavaný filter proti nevyžiadanej pošte (spamu) a tvoriť vlastné filtre.

M2 vie čítať HTML e-maily, ale nepodporuje ich písanie, pretože to odporuje názoru vývojárov. V tomto smere teda naráža na kritiku zástancov HTML e-mailov.

Karty[upraviť | upraviť zdroj]

Opera sa stala populárnou vďaka možnosti prehliadať viacero dokumentov. Táto schopnosť bola zdokonalená v verzii 6, odkedy Opera umožňuje výber z režimov SDI, MDI a kariet. Vždy je možné spolu s kartami používať aj viacero okien.

Gestá myšou[upraviť | upraviť zdroj]

Opera bol prvý prehliadač, ktorý uviedol možnosť používať na browsovanie iba myš (samozrejme okrem zadávania textu). Zrýchlenie takéhoto ovládania umožňujú gestá myšou, určité pohyby s ktorými je možné asociovať činnosť. Existujú napríklad gestá pre pohyb dopredu a dozadu v histórii, pre zatvorenie okna a mnoho ďalších.

Priestorová navigácia[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem toho, že sa Opera dá ovládať iba myšou, je možné všetky činnosti vykonať iba pomocou klávesnice. Opera podporuje tzv. spatial navigation, tzn. že medzi odkazmi na stránke sa môžete pohybovať pomocou klávesnice. Držte stlačený Shift a šípkami sa presúvate po odkazoch, tak ako sú fyzicky rozmiestnené na stránke.

Sessions[upraviť | upraviť zdroj]

Vždy keď sa Opera spustí, začne sa tzv. session, t. j. zoznam všetkých informácií ohľadne aktuálneho stavu browsovania — základom je stav a rozloženie okien. Táto sa pravidelne počas behu ukladá, takže kedykoľvek Opera alebo operačný systém havaruje, po ďalšom spustení je možné pokračovať presne kde ste prestali. Sessions sa tiež dajú ukladať, čo umožňuje o. i. napríklad pokračovať v surfovaní na inom počítači.

Blokovanie vyskakovacích okien[upraviť | upraviť zdroj]

Opera necháva na používateľa, či chce, aby sa mu otvárali vyskakovacie okná. Štandardne sa blokujú všetky nevyžiadané okná. Možnosti pre vyskakovacie okná sú

  • otvárať všetky
  • otvárať v pozadí
  • blokovať nevyžiadané
  • blokovať všetky

Od verzie 8 sa štandardne zobrazuje notifikácia po zablokovaní okna. Zablokované okná je možné otvoriť z koša.

Ďalšie vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Efektívne surfovanie[upraviť | upraviť zdroj]

  • odpadkový kôš umožňuje otvorenie ktorejkoľvek zatvorenej stránky. Pre poslednú zatvorenú je klávesová skratka.
  • integrované vyhľadávanie vo viacerých vyhľadávačoch
  • manažér hesiel, ktorý si vie pamätať prihlasovacie heslá
  • funkcia "rýchlo vpred" umožňuje predpovedať, ktorú ďalšiu stránku chcete navštíviť
  • rýchle nastavenia umožňujú prístup k často používaným možnostiam jedným stlačením klávesy
  • je možné si ukladať poznámky, a tiež rýchlo vkladať pznámky do formulárov
  • operu je možné ovládať hlasovými príkazmi. Taktiež podpora XML+Voice umožňuje písať stránky ovládateľné hlasom. Samozrejmosťou je čítanie označeného textu prehliadačom nahlas, ale iba anglického textu. Opera používa hlasový softvér od IBM.

Bezpečnosť a súkromie[upraviť | upraviť zdroj]

  • zobrazovanie informácií o zabezpečení priamo v paneli s adresou
  • kryptovanie; SSL v2 a 3, TLS. Kryptovanie s použitím 128-bitového kľúča
  • vymazávanie všetkých uložených informácií po browsovaní (o. i. napr. navštívené adresy, cookies, heslá)
  • ovládanie cookies

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

  • predpripravené používateľské kaskádové štýly môžu zmeniť zobrazovanie stránok
  • hladké zväčšovanie (zoom) všetkého obsahu, nie len textu
  • podpora skinov
  • zapínanie/vypínanie obrázkov jednou klávesou
  • možnosť preusporiadať prvky používateľského rozhrania
  • jazykové rozhranie preložené do niekoľkých jazykov (štandardne nie do slovenčiny, ale je možné si slovenké rozhranie stiahnuť na neoficiálnych stránkach)
  • zobrazovanie stránky na celej obrazovke. Je to plnohodnotný režim, keďže je možné Operu ovládať z klávesnice alebo gestami myši.
  • režim zobrazenia pre malý displej; stránka sa zobrazí tak, ako by vyzerala na mobilnom zariadení
  • režim "kiosk" pre zariadenia, kde by mal byť jedinou dostupnou aplikáciou iba prehliadač
  • upravenie stránky, aby sa zmestila na obrazovku v horizontálnom smere (voliteľné, od verzie 8)

Vývoj webových stránok[upraviť | upraviť zdroj]

  • podpora štandardov
  • validácia kódu stránky
  • predpripravené kaskádové štýly umožňujúce rôzne pohľady na stránku
  • režim zobrazenia pre malý displej

Opera show[upraviť | upraviť zdroj]

Opera show je plnohodnotný prezentačný režim umožnený podporou CSS3. Jednoduchá tvorba prezentácie je možná o. i. pomocou webovej aplikácie na stránkach Opery. CSS3 umožňuje, aby sa rovnaký obsah inak zobrazil na rôznych zariadeniach (obrazovka, projektor, tlačiareň).

Branding[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci je možné považovať Operu za technologicky vyspelú, nezískala takú pozornosť verejnosti ako iné "alternatívne browsery", menovite Mozilla Firefox. Priaznivec Opery Lawrence Eng napísal článok, kde navrhuje zlepšenie súčasného brandingu Opery, ako použitie maskota a zmena sloganov. V skutočnosti niekoľko Japonských umelcov vytvorilo krátko nato en:Øpera-tan.

Subjektívna nekompatibilita[upraviť | upraviť zdroj]

Bežný problém dnešného webu je, že webové stránky nedodržiavajú štandardy. Za dôvod sa považuje niekoľkoročný de facto monopol browsera Internet Explorer, ktorý spôsobil, že vývojári stránok testovali, ako sa ich stránky zobrazujú len na tomto prehliadači, namiesto toho, aby testovali, či dodržiavajú štandardy. Je potrebné dodať, že implementácia W3C štandardov v Internet Exploreri nie je vždy správna a že tento prehliadač zaviedol niekoľko vlastných štandardov.
Hoci aj Opera má tzv. quirks mode, čiže režim, kde sa zobrazujú stránky aj s určitými chybami, Opera cieli k dodržiavaniu štandardov. Netrpezliví alebo neskúsení používatelia môžu však nesprávne zobrazovanie stránky považovať za chybu prehliadača, nie stránky.
Podpora štandardov sa znateľne zlepšila vo verzii 9. Odvtedy prechádza Opera známym testom Acid2. Okrem nej ním prejde iba 6 prehliadačov.

Gmail[upraviť | upraviť zdroj]

Keď Google začal v apríli 2004 verejné beta-testovanie webmailu Gmail, v podstate tým znemožnil jeho zobrazenie v Opere a iných prehliadačoch. Gmail použil XMLHttpRequest, neštandardný protokol implementovaný v niektorých browseroch ako Internet Explorer, Firefox a Safari. Opera bola doslova nútená implementovať XMLHttpRequest, a tak je Gmail od verzie 8 plne podporovaný.

Slabiny[upraviť | upraviť zdroj]

  • istou slabinou oproti IE a Netscape zostáva, že nepodporuje priamu transformáciu XML pomocou XSL, kvôli čomu nemôže zobraziť niektoré stránky.

História verzií[upraviť | upraviť zdroj]

Tabuľka verzií: http://www.markschenk.com/opera/history.html

Posledné verzie[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: Čísla verzií sa líšia medzi jazykovými lokalizáciami; tieto čísla sú pre originálnu (US anglickú) verziu. Posledné verzie je možné si stiahnuť na http://www.opera.com/download/.

Posledné preview verzie[upraviť | upraviť zdroj]

Skoré testovacie verzie (interné alfa verzie) Opery sú testované iba zamestnancami Opery predtým, ako sú uvoľnené beta verzie pre stolové platformy Microsoft Windows, Linux, Mac OS X). Tieto sú testované ľuďmi nazývanými 'Elektrania'. Technické preview verzie uvoľnené v beta newsgroup a mailing liste Opery môže testovať verejnosť. Download stránka Opery umožňuje stiahnutie iba stabilných verzií a beta verzií. Preview verzie sú dostupné na http://snapshot.opera.com/.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]