Opoj
| Opoj | |
| obec | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Trnava |
| Región | ZMO – Jaslovské Bohunice |
| Nadmorská výška | 135 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 4,62 km² (462 ha) |
| Obyvateľstvo | 960 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 207,79 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1266 |
| Starosta | Alojz Matúš[2] (NEKA) |
| PSČ | 919 32 |
| ŠÚJ | 556491 |
| EČV | TT |
| Tel. predvoľba | +421-33 |
|
Poloha obce na Slovensku
|
|
|
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.opoj.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
Opoj je obec na Slovensku v okrese Trnava.
Opoj je obec s približne 800 obyvateľmi. Chotár obce Opoj sa rozprestiera na úrodnej Podunajskej nížine. Väčšia časť katastrálneho územia sa nachádza na Trnavskej tabuli, ktorá je z geomorfologického hľadiska súčasťou Podunajskej pahorkatiny. Administratívne obec Opoj patrí do okresu Trnava.
Opoj možno zaradiť medzi klimaticky teplejšie oblasti, ktoré charakterizuje teplé a suché podnebie s miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Priemerná ročná teplota vzduchu je cca 9 °C.
Obec je vzdialená necelých 10 km od Trnavy, z ktorej je dosiahnuteľná verejnou autobusovou dopravou za 10 minút. Vzdialenosť centra Bratislavy od Opoja predstavuje 50 km a po diaľnici sa dá prekonať približne za 30 minút.
V obci je rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1775.
Okolie obce Opoj bolo v praveku vďaka všadeprítomnej vode vhodným miestom na osídlenie. Najstaršími pozostatkami ľudskej aktivity v okolí Opoja sú nálezy zo staršej doby kamennej, z obdobia približne 38 000 rokov. Priamo z katastrálneho územia Opoja pochádzajú prvé nálezy až z mladšej doby kamennej, vymedzenej rokmi 5000 až 3300 rokov pred Kristom. Od roku 550 po Kristovi prenikli na toto územie prví Slovania. V roku 833 vznikol spojením Nitrianskeho a Moravského kniežatstva nový štátny útvar Veľká Morava. Tento útvar je mimoriadne dôležitý aj pre poznanie histórie okolia Opoja, pretože práve v tomto období založili Slovania pri Dudváhu veľké nížinné hradisko. Prvá dosiaľ známa písomná zmienka o Opoji sa nachádza na listine nitrianskej kapituly z roku 1266. Obsah listiny sa týka predaja časti majetku Majcichova. V listine Bratislavskej kapituly z roku 1278, kde sa opisujú hranice Zelenča, sa spomína “terra Opoy” ako vlastníctvo Bratislavského hradu.
Vzdialenosť:
- do Trnavy 9 km po diaľnici
- do Nitry 40 km po diaľnici
- do Bratislavy 50 km po diaľnici
- do Trenčína 80 km po diaľnici
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Alojz Matúš je v zozname. Dostupné online.
- REDIRECT [[
- REDIRECT Cieľový názov stránky
- REDIRECT Cieľový názov stránky
]]