Oratórium (hudba)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Oratórium je rozsiahla epická, vokálno-inštrumentálna skladba určená pre sólistov, zbor (zvyčajne zmiešaný) a orchester. Na rozdiel od opery je zamýšľaná pre koncertnú interpretáciu. Ďalším typickým znakom pôvodných oratórií bol duchovný námet, postupne však došlo k ich sekularizácii. Je to hudobná forma, ktorá vznikla na konci renesancie a najviac sa uplatnila v baroku a ranom klasicizme, ale uplatnilo sa aj v hudbe 19. a 20. storočia. Oratórium pozostáva zvyčajne z inštrumentálnej predohry, árií, recitatívov a zborov.

Významné oratóriá[upraviť | upraviť zdroj]