Oravská lesná železnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Oravská lesná železnica
Dieselová lokomotíva DH 100/3 s otvorenými vyhliadkovými vozňami
Dieselová lokomotíva DH 100/3 s otvorenými vyhliadkovými vozňami
Základné informácie
Číslo trate901[1]
PrevádzkovateľOravské múzeum
Dĺžka3,5 km
Otvorenie27. júla 1918
(105 rokov a 236 dní)
Parametre trate
Rozchod760 mm
Počet koľají1
Min. radius50 metrov
Max. sklon50 promile
Max. rýchlosť20 km/h
Priebeh trate
Unknown route-map component "exCONTg@G"
smer Kubátkovia
Unknown route-map component "exABHFr+r"
2.9
31.8
st. Chmúra
Unknown route-map component "exAENDEl+l"
3.4
30.1
2. úvrať
Unknown route-map component "exAENDEr+r"
3. úvrať
Unknown route-map component "exAENDEl+l"
4. úvrať
Unknown route-map component "exGIPl"
Unknown route-map component "ABHFl+l"
7.700
25.8
st. Beskyd
Small arched bridge over water
10,000
priepust
Level crossing
10.450
priecestie
Small bridge over water
10,500
Juríkov potok
Level crossing
10.550
priecestie
Unknown route-map component "SPLa"
Unknown route-map component "BHFSPLe"
11.0[2]
23.2
st. Tanečník
Unknown route-map component "exCONTf@F"
smer Lokca

Oravská lesná železnica (skr. OLŽ) je v súčasnosti turistická železnica medzi stanicami Tanečník a sedlo Beskyd na Orave. Stanica Sedlo Beskyd bola poslednou piatou úvraťou úvraťového úseku spájajúceho historickú zaniknutú OLŽ s Kysuckou lesnou železnicou (skratka KLŽ). OLŽ a KLŽ spojením vytvorili Kysucko-oravskú lesnú železnicu (skratka KOLŽ). Historická OLŽ viedla z Lokce do Erdútky a slúžila na zvážanie dreva.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodná trať na zvážanie dreva bola uvedená do prevádzky 27. júla 1918 na trati Oravská Lesná cez Zákamenné do Lokce, ale nebola napojená na verejnú železničnú sieť.[3] Z toho dôvodu sa v roku 1926 dobudoval spojovací úsek ku kysuckej železnici. Vzniknutá KOLŽ bola v prevádzke do roku 1967. Spojovací úsek je výnimočný tým, že stavitelia prekonali veľké výškové prevýšenie z Oravy na Kysuce pomocou piatich úvratí.

Rekonštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka aktivite pamiatkového úradu a občanov nedošlo k demontovaniu spojovacieho úseku od stanice Chmúra po stanicu Tanečník. Vďaka tomu v rokoch 2005 – 2007 bola oravská časť železnice zrekonštruovaná podľa projektu Oravského múzea s príspevkom z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.[3] Turistická prevádzka bola spustená 31. mája 2008.[4]

Prevádzkovateľ[upraviť | upraviť zdroj]

Prevádzkovateľom železnice je Oravské múzeum Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, ktorého zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj.

Vozidlá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Parná lokomotíva ČKD D760/90 1441/1928 („Gontkulák“)
  • Dieselové lokomotívy DH 100/1, DH 100/3 a DH 100/4
  • Motorová drezina V 760 001
  • Osobné vozne, nákladné vozne, špeciálne vozidlá

Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Železnica je v prevádzke celoročne mimo apríla (len Veľká noc), novembra a decembra (len Mikulášske a Silvestrovské jazdy). Východzou stanicou pre všetky vlaky je údolná stanica Tanečník. Vlaky jazdia podľa cestovného poriadku a ich odchody z Tanečníka sú:

9:30 h * 11:00 h 13:00 h 14:30 h 15:45 h 17:00 h **
  • * vlak o 9:30 h jazdí počas letnej sezóny (1. máj – 31. október)
  • ** vlak o 17:00 h jazdí cez víkendy a štátne sviatky počas letnej sezóny (1. máj – 31. október)
  • celá prehliadka trvá približne hodinu, jazda na stanicu Beskyd 15 – 20 minút. Tam si vlak urobí prestávku približne 20 min. počas ktorej môžete vystúpiť na vyhliadkovú vežu nad stanicou alebo si pozrieť goralskú drevenicu s múzeom. Vlak potom odchádza naspäť.
  • V letnej sezóne je železnica otvorená každý deň, na jar a na jeseň prebieha v niektoré dni údržba železničnej trate a počas niektorých zimných dní aj údržba vozidiel. Mimo letnej sezóny preto sledujte otváracie hodiny na stránke múzea

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. https://www.rail.sk/arp/slovakia/history/histzsr.htm
  2. OLŽ 960 : Tanečník - Sedlo Beskyd [online]. Trnava: VLAKY.NET, [cit. 2018-06-20]. Dostupné online.
  3. a b Stručná história Oravskej lesnej železnice [online]. Dolný Kubín: Oravské múzeum, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  4. LEHOTSKÝ, Ľubomír. Oravská lesná železnica po rokoch ožila [online]. Trnava: VLAKY.NET, 2008-06-09, [cit. 2018-06-20]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ČERŇAN, Igor. Obnova spojenia. In: Železničné technické pamiatky na Slovensku a ich využitie : zborník prednášok. Žilina : Dom techniky ZSVTS, 1993. 158 s. ISBN 80-231-0276-1. S. 118 – 121.
  • ŽILINČÍK, Ivan. Kysucko-oravská lesná železnica. Praha : Nakladatelství dopravy a turistiky, 1996. 79 s. ISBN 978-80-85884-33-3.
  • ŽILINČÍK, Ivan. Klapot kolies v údoliach Bystrice a Bielej Oravy. 1. vyd. Čadca : Kysucké múzeum, 2006. 72 s. ISBN 978-80-969445-2-1.
  • ŠLECHTA, Svatopluk. Ľudia okolo železničky. [Praha] : Svatopluk Šlechta, 2012. 129 s. ISBN 978-80-260-2135-3.
  • JAGNEŠÁKOVÁ, Mária, a kol. Oravská lesná železnica. Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2014. 184 s. ISBN 978-80-89564-06-4.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Súradnice: 49°23′07″S 19°09′41″V / 49,3854°S 19,1614°V / 49.3854; 19.1614