Orech kráľovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Orech kráľovský
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Juglans regia
L.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Juglans regia

Orech kráľovský[1] (iné názvy: orech vlašský[2], kráľovský orech[3], vlašský orech[4], orech[5], zastarano: vlaský orech[6], orešiak[6], zriedkavo: orešiak kráľovský[7]; lat. Juglans regia) je strom z čeľade orechovité. Jeho plod sa nazýva orech [2], vlašský orech[8] (zastarano: vlaský orech) alebo hovorovo vlašák [9].

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Orechy sú mohutné stromy, zriedkavo však prekračujú výšku 20 m. Kmeň býva masívny so širokými, hladkými, sivými plátmi oddelenými hlbokými brázdami a pomerne hrubými konármi. Listy sú nápadne veľké a majú 7 - 9 párov končistých, kožovitých, pomerne svetlozelených lístkov, z ktorých každý je do 15 cm dlhý, čím sa podobajú na veľké listy jaseňa a prenikavo voňajú. Samčie kvety vytvárajú visiace jahňady, ale samičie sú v malých, nenápadných zhlukoch na vrchole mladých konárikov a dozrievajú na zelené plody. Vnútri leží orech.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Orech bol pre chutné plody privezený z juhovýchodnej Európy, možno už v 15. storočí.

Pestovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Orechy najčastejšie rastú ako stromy v záhradách, parkoch alebo medziach.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Orech sa najviac pestuje pre plody a drevo.

Obsahové látky[upraviť | upraviť zdroj]

Karbónové kyseliny[upraviť | upraviť zdroj]

Veľké množstvo rôznych nenasýtených mastných kyselín, najmä:

ďalej:

Chinóny[upraviť | upraviť zdroj]

Terpény[upraviť | upraviť zdroj]

Flavonoidy[upraviť | upraviť zdroj]

Triesloviny a ich deriváty[upraviť | upraviť zdroj]

Vitamíny a provitamíny[upraviť | upraviť zdroj]

Stopové prvky[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s.
  2. a b orech vlašský. Pyramída (Bratislava: Socialistická akadémia Slovenskej socialistickej republiky vo Vydavateľstve Obzor), február 1982, roč. XI, čís. 128, s. 4085 – 4086. ISSN 0231-9047.
  3. SÁSIK, Tibor. Krásy Slovenska. [s.l.] : Dajama, 1962. 548 s. S. 384.
  4. vlašský. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 1305.
  5. orech. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0900-6. S. 636.
  6. a b KORDOŠ, Gustáv. Stručný prírodopis pre slovenské národné školy. Zväzok II : o rastlinách a nerastoch. Skalica : Gustáv Kordoš, 1871. S. 9.
  7. SPRÁVA O HODNOTENÍ VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE:Vedenie 2x400 kV lokalita Bystričany – Križovany [1] S. 95
  8. vlašský. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
  9. vlašák. In: ORAVEC, Peter. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. Praha : Maxdorf, 2014. 327 s. ISBN 978-80-7345-326-8.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Květena České republiky, díl 2 / S. Hejný, B. Slavík (Eds.). - Praha : Academia, 1990. - S. 60-61.
  • Maria Treben: Zdraví z boží lékárny, 1991
  • Dionýz Dugas: Zdravý život s babiččinými bylinkami, 2004
  • Ottova encyklopédia do vrecka - Stromy, ISBN 978-80-7360-056-3

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]