Orient Express

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Historický plagát Orient Expressu
Trasa vlaku

Orient Express alebo Orient-Express (poslovenčene staršie aj Orient expres, Orient Expres, Orient-Expres) je označenie legendárneho vlaku, ktorý od roku 1883 spájal západnú Európu a Balkán. Železničné spojenie niekoľkokrát menilo trasu i konečné stanice a do 2. svetovej vojny išlo o luxusné vlaky, spájajúce Paríž a Konštantínopol. Posledným pozostatkom slávnej éry bolo spojenie ŠtrasburgViedeň, ktoré premávalo do decembra 2009.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Slávny Orient Express vyšiel prvýkrát z parížskej stanice Gare de l'Est 5. októbra 1883 a vlak hotelového typu s vozňami výhradne 1. triedy končil v rumunskom meste Giurgiu. Cestujúci do Konštantínopola museli prestúpiť na trajekt cez Dunaj a ďalej pokračovať obyčajným vlakom do Varny, odkiaľ premávali lode až do cieľového orientálneho mesta. Zmena nastala v roku 1888, kedy sa zmenila trasa cez Budapešť, Belehrad a Sofiu až na rozostavanú stanicu Müşir-Ahmet-Paşa-Station v Konštantínopole. Na západe pribudli trasy z Londýna cez Calais a z Ostende do Paríža a trasu dlhú 3 186 km bolo možné prejsť za 69 a pol hodiny.

Zmenu trasy si vyžiadala aj prvá svetová vojna, kedy od 15. januára 1916 do jesene 1918 premával „Balkánsky vlak“ medzi Berlínom a Konštantínopolom. Po ukončení vojny dočasne premával tzv. „train de luxe militaire“, určený výhradne pre politikov a vojenských hodnostárov, ktorý od 15. apríla 1919 nahradil „Simplon-Orient-Express“. Jeho trasa obchádzala Nemecko a viedla cez Švajčiarsko, Miláno, Terst a Záhreb. Civilný charakter nadobudol Orient Express až od roku 1921, kedy začal premávať po Bukurešť a neskôr opäť až po Konštantínopol, v roku 1930 premenovaný na Istanbul.

Súpravy mali po druhej svetovej vojne podobu rýchlika a od 1. apríla 1946 spojil Orient Express Paríž a Istanbul cez Stuttgart, Mníchov a Viedeň. Po vzniku železnej opony bola v roku 1961 trať skrátená po Viedeň, no od roku 1964 opäť predlžovaná po Budapešť a neskôr po Bukurešť.

Simplon-Orient-Express premával na trasách z Ostende, Nice a Štokholmu do Istanbulu a po 19. máji 1977, keď vyšiel posledný vlak z Paríža, premávali len vlaky medzi Madridom a Varšavou. Za železnou oponou premával „Balt-Orient-Expres“ spájajúci Berlín, Prahu, Budapešť a Bukurešť.

V 80. rokoch 20. storočia sa z Orient Expressu stal obyčajný nočný vlak, jazdiaci medzi Budapešťou a Parížom, ktorý o desaťročie neskôr končil opäť vo Viedni.

Novodobý Orient-Express[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2002 spájal vlak pod označením „EuroNight 262/263 Orient-Express“ opäť Paríž a Viedeň. Po sprevádzkovaní trate TGV medzi Parížom a Štrasburgom v júli 2007 bola trať Orient-Expressu o túto časť skrátená. Od 14. decembra 2008 premával vlak do Frankfurtu nad Mohanom, no už o rok, 13. decembra 2009 prevádzka Orient-Expressu definitívne zanikla.

V súčasnosti ešte premáva Venise-Simplon-Orient-Express (vznikol v roku 1982) a medzinárodné vlaky podobné Orient-Expressu premávajú na trase Berlín – Praha – Bratislava – Budapešť – Belehrad.

Trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Orient expres na českej Wikipédii.