Orientačný beh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Medzinárodný symbol orientačných športov

Orientačný beh (skratka OB) je športové odvetvie vytrvalostného charakteru, pri ktorom je úlohou prejsť alebo prebehnúť podľa mapy a buzoly trať vyznačenú na mape za čo najkratší čas. V teréne nie je trať vyznačená, sú tam umiestnené iba kontrolné stanovišťa (kontroly - skrátene KS). Trať je na mape vyznačená trojuholníkom, ktorý predstavuje štart, krúžkami, ktoré predstavujú kontroly a končí zdvojeným krúžkom, ktorý predstavuje cieľ. Kontroly sú pospájané čiarou a očíslované poradovými číslami. V teréne sú kontroly označené trojbokým oranžovo bielym lampiónom rozmeru 30x30 cm. Postupy medzi kontrolami si volí pretekár podľa vlastného výberu, pričom musí dodržať predpísané poradie určené poradovými číslami na mape. Na každej kontrole si označí do preukazu prechod kontrolou. Ako pomôcku pri hľadaní kontrol využíva opis kontrol, ktorý dostane ešte pred štartom. Výsledok pretekára závisí od rýchlosti behu, optimálneho výberu postupov medzi kontrolami, rýchlosti a správnosti rozhodovania a bezproblémového nájdenia samotnej kontroly. Víťazom je pretekár s najnižším dosiahnutým časom. Kto označením v preukaze nepreukáže prechod všetkých KS v určenom poradí, je diskvalifikovaný[1].

Rozšírenie orientačného behu vo svete

Orientačné športy[upraviť | upraviť zdroj]

Ostatné orientačné športy sú veľmi príbuzné orientačnému behu, líšia sa iba v spôsobe pohybu po trati:

  • orientačná cyklistika - orientačné preteky na horských bicykloch, pretekár jazdí iba po cestách a chodníkoch, mapu má v špeciálnom držiaku (mapníku) umiestnenom na riadidlách[2].
  • lyžiarsky orientačný beh - zimná podoba orientačného behu, preteká sa na bežkách voľným štýlom, pretekár má v mape zaznačené všetky lyžiarske stopy nachádzajúce sa v priestore pretekov, mapu má v špeciálnom mapníku na hrudi[3].
  • presná orientácia (TRAIL-O) - je druh orientácie v ktorom nerozhoduje čas, ale presnosť pretekára, pretekár ide po určenej trase a z vymedzeného bodu vidí niekoľko lampiónov a má určiť, ktorý z týchto je umiestnený správne (používa k tomu opis KS, mapu a buzolu). Tento šport je veľmi vhodný aj pre telesne postihnutých športovcov[4].
  • rádioorientačný beh - (šport je združený v Slovenskom zväze rádioamatérov). Pretekár má okrem mapy bez trate a buzoly aj prijímač. NA KS sú vysielače, ktoré vysielajú v minútových intervaloch signál. Úlohou pretekára je zamerať signál, zistiť polohu vysielača a v čo najkratšom čase obehnúť všetky KS. Spravidla je ich päť - jedna relácia trvá 5 minút, preteká sa v dvoch frekvenčných pásmach 144 MHz a 3,5 MHz[5].

Orientačné športy na Slovensku združuje Slovenský zväz orientačných športov (skratka SZOŠ), medzinárodná federácia orientačných športov sa volá International Orienteering Federation (skratka IOF).

Kategórie, trate a kontroly[upraviť | upraviť zdroj]

Švédska orientačná mapa spolu s traťou a kontrolami

Trate sú postavené v rôznej dĺžke a náročnosti, ktoré závisia od:

  • vekovej kategórie (od 10 do 95 rokov),  
  • významu pretekov (náborové, lokálne, celoštátne, vrcholné svetové)  
  • disciplíny (šprint, stredná trať, dlhá trať, štafety).  
  • druhu (denný, nočný, štafetový)  

Kontrol je v teréne spravidla viac ako je počet kontrol na jednej trati, preto má každá kontrola jedinečný kód. Kód je umiestnený na raziacom zariadení, prípadne na stojane pre kontrolu. Jednotlivé trate nie sú vopred známe. Zverejnené sú iba dĺžka, prevýšenie a počet kontrol na trati. Mapu so svojou traťou dostáva pretekár až tesne pred štartom, alebo po štarte (v závislosti od disciplíny), pričom následne mu začína plynúť súťažný čas.

Kategórie sa delia podľa pohlavia, veku a výkonnosti. Ženské a mužské sú medzinárodne označované ako W (Woman) a M (Man). Hlavnou kategóriou je M,W21- (najmä pre pretekárov od 21 do 34 rokov, pričom je otvorená aj pre iné vekové kategórie). Mládežnícke kategórie sú odstupňované po dvoch rokoch od M,W-10, po M,W-20 a sú otvorené zdola (10 roční a mladší... až 20 roční a mladší). Veteránske kategórie sú odstupňované po piatich rokoch od M,W35-, po M,W95- a sú otvorené zhora (35 roční a starší...až 95 roční a starší). Pre začiatočníkov sa vypisujú jednoduché trate označené ako N (New, Náborová). Pre mierne pokročilých je určená otvorená kategória bez rozdielu veku a pohlavia (Open), pričom u nás sa označuje ako K3, resp. K4.

Disciplíny a stavba tratí[upraviť | upraviť zdroj]

Trate pre preteky sa stavajú tak, aby víťaz kategórie dosiahol približne čas stanovený pre danú disciplínu, jej výkonnostnú úroveň a vek. Dĺžka trate sa preto prispôsobuje orientačnej náročnosti, členitosti, prevýšeniu na trati a priebežnosti terénu. Najkratšie trate sú pre disciplínu šprint, kde najlepší dosahujú čas 12 – 18 minút pri dĺžke cca 1,2 až 4km. Stredná trať má trvanie 25 -35 minút pri dĺžke cca 2,5 - 7 km. Dlhá trať má trvanie 40 - 90 minút pri dĺžke cca 4- 20 km. Dĺžky tratí sa merajú vzdušne = spojnica medzi štartom, kontrolami a cieľom. Skutočná dĺžka trate je spravidla dlhšia a závisí od voľby postupov. Počty kontrol sú rôzne, pričom sú od seba rôzne vzdialené, aby pretekárom poskytovali viacero možnosti riešenia postupov. Najdlhšie a orientačne najťažšie trate sú pre kategóriu MW 21-E. Veteránske kategórie sú smerom hore postupne časovo a fyzicky menej náročné. Mládežnícke kategórie sú smerom dole postupne časovo a orientačne menej náročné.

Pri stavbe tratí sa staviteľ riadi pravidlami a vykonávacími predpismi  k jednotlivým úrovniam, druhom a disciplínam orientačného behu. V pravidlách sú dané dĺžky pre všetky disciplíny, vekové aj výkonnostné kategórie. Na pretekoch sa dĺžky tratí, prevýšenie a počty kontrol zverejňujú vopred v pokynoch k pretekom.

Preteky v šprinte sa organizujú prevažne v intravilánoch miest a obcí, prípadne v parkoch. Sú najdostupnejšie pre verejnosť. Trať môže úspešne absolvovať  aj začiatočník s minimálnymi orientačnými skúsenosťami.

Preteky sa štartujú intervalovým spôsobom podľa štartovej listiny vydanej vopred. Výnimkou je hromadný štart pri pretekoch štafiet. (Tiež individuálna forma pretekov tzv. „štafeta jedného muža“, ktoré sú postavené ako viackolová štafeta pre jednotlivcov). Štartovný interval je v šprinte 1 minúta a v ostatných disciplínach spravidla 2 až 4 minúty. Na štarte v jednej minúte môže štartovať viac pretekárov, každý však v inej kategórii, pričom majú inú minimálne prvú kontrolu.

Vybavenie a pomôcky[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa[upraviť | upraviť zdroj]

Orientačný beh používa špeciálne mapy s medzinárodne dohodnutým mapovým kľúčom. Farebnosť máp je prispôsobená tak, aby bola dobre čitateľná a zrozumiteľná aj za behu. Na rozdiel od bežných máp, je priestor pretekov zmapovaný výrazne podrobnejšie, ako je na bežne dostupných mapách. Pre pretekára musí byť zaznamenaná v mape každá informácia v teréne, ktorá by mohla byť pomôckou pri zorientovaní sa počas behu, aby vedel identifikovať svoju momentálnu polohu. Miesto osadenia kontroly musí byť v mape tak znázornené, aby neprišlo k omylu pretekára, resp. jeho nesprávnemu pochopeniu. 

Trate sa na mape zakresľujú fialovou farbou, rovnako aj opisy kontrol ak sú vytlačené na mape. Modrou farbou sa vyznačujú poludníky – čiary, podľa ktorých  si zorientujeme mapu na sever. Pre OB sa používajú mierky máp spravidla 1:15000 pre dlhú trať, 1: 10 000 (1 cm na mape = 100 m v teréne) pre strednú trať a 1: 5000  pre preteky v šprinte.

Opisy kontrol
Rôzne typy buzolí

Opisy kontrol[upraviť | upraviť zdroj]

Pretekári pre jednoznačné nájdenie správnej kontroly požívajú opisy kontrol, ktoré dostanú pred štartom. V opisoch je uvedená kategória, parametre trate, poradie kontrol, kódy kontrol a opis umiestnenia kontroly. Opisy sú vydávané v medzinárodne platných piktogramoch. Pre začiatočníkov a deti sa môžu vydávať slovné opisy kontrol. Podľa opisov kontrol je možné identifikovať kontroly v teréne a zaznamenať tak prechod správnou kontrolou.

Buzola[upraviť | upraviť zdroj]

Buzola slúži na správne zorientovanie si mapy na štarte. Zosúladí sa sever na buzole a poludníky na mape. Podľa buzoly sa priebežne kontroluje správnosť zorientovania mapy. Využíva sa na smerové postupy (azimuty) v teréne  kde je nedostatok výrazných záchytných bodov.

SportIdent (SI čip)

Čip SI (Sport Ident)[upraviť | upraviť zdroj]

Je povinnou výbavou pretekára (ide o cca 50x10x3 mm výlisok z PVC so zabudovanou elektronikou). Každý čip má svoj jedinečný registračný kód, pod ktorým je pretekár zaregistrovaný v databáze konkrétnej súťaže. Ním si zaznamenáva prechod jednotlivými kontrolami. Pokiaľ pretekár čip nevlastní, vždy má možnosť zapožičať si ho za poplatok od daného organizátora. Ak niekto absolvuje ročne aspoň 10 pretekov, tak už je ekonomickejšie si čip kúpiť. Výhodou SI čipu  pre pretekára je okamžitá informácia o dosiahnutom výsledku hneď po dobehu do cieľa a vyčítaní údajov z čipu. Výsledok, aktuálne poradie aj medzičasy dostane vytlačené na lístku, ktoré si môže porovnať so súpermi. Uzavretím cieľa má zároveň takto organizátor k dispozícii oficiálne výsledky aj s možnosťou zverejnenia medzičasov. V minulosti boli namiesto SI čipov využívané papierové preukazy.

GPS hodinky[upraviť | upraviť zdroj]

Nie sú nutnou výbavou pre preteky. Slúžia hlavne ako pomôcka na analýzu absolvovaných pretekov. Používajú sa hlavne ako tréningová pomôcka na zaznamenávanie tréningových a súťažných aktivít a ich vyhodnocovanie.

Organizačná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodná[upraviť | upraviť zdroj]

Na medzinárodnej úrovni zastrešuje orientačné športy medzinárodná federácia orientačných športov volá sa International Orienteering Federation (skratka IOF). Definuje všeobecné pravidlá a zásady pre orientačné športy. Bola založená vo Fínsku a od roku 1977 bola uznaná MOV[6].

Národná[upraviť | upraviť zdroj]

Na národnej úrovni zastrešuje orientačné športy Slovenský zväz orientačných športov (skratka SZOŠ)[7].

Regionálna[upraviť | upraviť zdroj]

Na regionálnej úrovni sú tvorené zoskupenia klubov do oblastí, v ktorých sa konajú regionálne súťaže, napr. súťaže západnej oblasti, oblastný rebríček STRED, a pod. V súčasnosti je členenie oblastí na oblasť Západ, Stred a Východ.

Lokálna[upraviť | upraviť zdroj]

Na lokálnej úrovni sa nachádzajú kluby. Tie sú pridružené k národnej úrovni riadiaceho orgánu. Kluby sú väčšinou otvorené pre všetkých záujemcov a v prípade záujmu je tak možné kontaktovať priamo klub v blízkosti a stať sa jeho členom. Kluby sú taktiež zodpovedné za usporiadavanie pretekov. SZOŠ má momentálne 26 členských klubov[8], ktoré sa pravidelne zúčastňujú súťaží v orientačných športoch.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Čo je orientačný beh. Slovenský zväz orientačných športov. Získané 17.1.2015.
  2. Orientačná cyklistika. Slovenský zväz orientačných športov. Získané 17.1.2015.
  3. Lyžiarsky orientačný beh. Slovenský zväz orientačných športov. Získané 17.1.2015.
  4. Presná orientácia. Slovenský zväz orientačných športov. Získané 17.1.2015.
  5. Rádioorientačný beh. Zväz rádioorientačného behu. Získané 17.1.2015.
  6. Past&Present Archivované 2008-08-02 na Wayback Machine. International Orienteering Federation. Získané 16.1.2015.
  7. Organizačná štruktúra. Slovenský zväz orientačných športov. Získané 17.1.2015.
  8. Kluby. Slovenský zväz orientačných športov. Získané 17.1.2015.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]