Orion (kozmická loď)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Orion (vesmírna loď))
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kozmická loď Orion
Orion lunar orbit (Sept 2006).jpg
Orion na orbite Mesiaca v predstavách umelca..
Popis
Výrobca: Lockheed-Martin, USA
Úloha: Pilotovaný let k Mesiacu, transportná loď k ISS
Posádka: 4 astronauti
Rozmery
Dľžka: 8,10 m
Priemer: 5,03 m
Rozpätie: 17 m
Objem kabíny: 10,23 m³
Hmotnosti
Návratový modul CM: 8 485 kg
Servisný modul SM: 13 000 kg
Loď celkovo: 21 500 kg
Raketové motory
Hlavný x 1 (N2O4/Monometylhydrazin) 33,4 kN
Záložný x 1 (N2O4/Monometylhydrazin) 33,4 kN
RCS trysky x 16 (N2O4/Monometylhydrazin) 445 N
Výkony
Manévrovacia schopnosť: 1 855 m/s
Výkon solárnych panelov: 9,15 kW

Orion (skôr známy ako Crew Exploration Vehicle – CEV) je názov americkej, ľuďmi pilotovanej kozmickej lode. Kozmická loď má byť vynášaná raketou Ares I z Kennedyho vesmírneho strediska.

Orion má zaisťovať logistické lety k ISS, ale počíta sa s ním aj ako s kozmickou loďou pre plánované lety k Mesiacu, výhľadovo aj pre pilotovaný let k Marsu.

Loď Orion je, spoločne s lunárnym modulom (Lunar Surface Access Module – LSAM) a nosnými raketami Ares I a Ares V, súčasťou programu Constellation, čo je budúci plán amerických kozmických letov tak, ako ho v roku 2006 pripravila NASA.

Opis lode[upraviť | upraviť zdroj]

Konfigurácia kozmickej lode Orion: Záchranný systém LAS/Veliteľský modul CM/Servisný modul SM/Adaptér pre spojenie s nosnou raketou Ares I

.

Kozmická loď Orion sa skladá z dvoch základných častí:

  • Veliteľský návratový modul (Crew Modul – CM) podobný návratovému modulu lodi Apollo samozrejme zväčšený tak, aby poskytol dostatok priestoru pre šesťčlennú posádku. Návratový modul lodi Orion bude viacnásobne použiteľný s predpokladanou životnosťou 10 misií.
  • Valcový servisný modul (Service Module – SM) obsahujúci pohonné systémy, solárne panely a zásoby.

Po dobu štartu je navyše k tejto zostave pripojená veža záchranného raketového systému, ktorá by v prípade poruchy rakety alebo iného nebezpečenstva oddelila veliteľský modul a dopravila ho do bezpečnej vzdialenosti od zvyšku rakety. Kabína s kozmonautmi by potom pristála na vlastných padákoch.

Podľa súčasných plánov sa predpokladá, že bude vyvinutých niekoľko rôznych spôsobov veliteľského modulu pre špecifické misie. Variant Blok I určený pre pilotované a zásobovacie lety k stanici ISS a lety na obežnej dráhe Zeme. Varianty Blok II a Blok III určené pre lety k Mesiacu a do vzdialenejších oblastí slnečnej sústavy.

Vývojový harmonogram[upraviť | upraviť zdroj]

NASA pripravila nasledujúci vývojový harmonogram pre program Orion. Vzhľadom k náročnosti projektu a množstvu finančných prostriedkov je však veľmi pravdepodobné, že nebude dodržaný a postupne dôjde k sklzu.

Termín Stav projektu
2006 – 2007 Revízia projektu a kritických systémov Orionu.
2009 (Apríl) Prvý suborbitálny test makety lode Orion.
2009 (Máj) Prvý nepilotovaný test záchranného systému lodi – nadzvukový.
2010 (August) Druhý nepilotovaný test záchranného systému lodi – pri maximálnej tepelnej záťaži.
2011 (Február) Tretí nepilotovaný test záchranného systému lodi – v nízkych výškach.
2011 (September) Štvrtý nepilotovaný test záchranného systému lodi – v maximálnej výške.
2012 Prvý nepilotovaný let lodi Orion na obežnej dráhe Zeme.[1]
2014 (September) Prvý pilotovaný let lodi Orion na obežnej dráhe Zeme.
2015 – 2018 Prvý nepilotovaný let lunárneho modulu(LSAM).
2016 – 2018 Prvý pilotovaný let lunárneho modulu(LSAM).
2020 Prvé pilotované pristátie na Mesiaci (kombinácia Orion + LSAM).
2020+ Začiatok príprav misie na Mars

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.space.com/businesstechnology/060906_lockheed_orion.html

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]