Kláštor pod Znievom
(Presmerované z Osada pri Stanici (Kláštor pod Znievom))
| Kláštor pod Znievom | |
| obec | |
 Kláštorská kalvária
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Martin |
| Región | Turiec |
| Vodné toky | Vríca, Znievsky potok |
| Nadmorská výška | 494 m n. m. |
| Súradnice | 48°58′20″S 18°48′30″V / 48,972222°S 18,808333°V |
| Rozloha | 39,03 km² (3 903 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 823 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 46,71 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1113 |
| Starosta | Vladimír Čambor[3] (nezávislý) |
| PSČ | 038 43 |
| ŠÚJ | 512354 |
| EČV (do r. 2022) | MT |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
| Adresa obecného úradu |
M.Čulena 181 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 043/493 31 00 |
| Fax | 043/493 31 00 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Kláštor pod Znievom | |
| Webová stránka: obecklastor.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kláštor pod Znievom je obec na Slovensku v okrese Martin.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o osade pod hradom Turiec (neskôr sa zaužíval názov Znievský hrad) je v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113. V tejto listine sa obec uvádza ako „Villa sancti Ypoliti“. V rokoch 1242-1249 bol hrad sídlom kráľa Bela IV., ktorý založil turčianske prepošstvo. V polovici 13. storočia dostal Kláštor pod Znievom prvé mestské právo v Turci.
V roku 1869 v Kláštore pod Znievom bolo, ako tretie v poradí spomedzi slovenských gymnázií, založené katolícke patronátne gymnázium.
V učebnom pláne najmodernejšom a najpriebojnejšom zo slovenských patronátnych gymnázií sa kládol dôraz na reálne (prírodovedné) predmety. Od založenia do roku 1874 tu študovalo 669 žiakov z celého Slovenska, najmä z chudobných rodín.
Riaditeľom gymnázia bol Martin Čulen. Ako profesori tu pôsobili Samuel Zachej, Gabriel Zaymus, Imrich Matej Korauš a mnohí ďalší. Gymnázium vychovalo viacerých predstaviteľov slovenského národného života, pracovníkov v oblasti národnej kultúry. Študovali tu i spisovatelia Ferko Urbánek a Anton Bielek. Gymnázium bolo zrušené v roku 1874.
V roku 1990 tu bol vykonaný vrt, z ktorého sa čerpá minerálna voda „Kláštorná“.[4]
Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Lazany[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodne samostatná obec Lazany bola pripojená ku Kláštoru v roku 1971.[5]
Osada pri Stanici[upraviť | upraviť zdroj]
48°57′22″S 18°51′00″V / 48,956084°S 18,850044°V
Osada pri Stanici vznikla okolo železničnej stanice Kláštor pod Znievom, ktorá je od stredu obce vzdialená asi 4 km. Leží na železničnej trati č. 170 Zvolen – Vrútky.[6]
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Znievsky hrad, zrúcanina stredovekého hradu, ktorý vznikol na mieste staršieho hradiska na prelome 13. a 14. storočia ako kamenná stavba, skladajúca sa z dvoch častí, horného a dolného hradu. Horný hrad sa skladal z obytnej veže obohnanej múrom, dolný hrad, dodnes lepšie dochovaný, obsahuje taktiež vežový palác s obranným múrom. Pôvodne kráľovský hrad sa stal v 14. storočí majetkom premonštrátov, neskôr jezuitov. Opustený bol v druhej polovici 18. storočia.[7]
- Kláštor a kostol bývalej premonštrátskej prepozitúry, stavebný súbor trojkrídlového objektu kláštora a kostola z 13. až 16. storočia. Kláštorný kostol Narodenia Panny Márie je ranogotická jednoloďová stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z polovice 13. storočia. V období okolo roku 1520 bol pôvodne plochý strop kostola nahradený súčasnou sieťovou klenbou. Klasicistická veža pochádza z roku 1826. Interiéru kostola dominuje hlavný oltár Blahoslavenej Panny Márie, barokový ambitový oltár z prelomu 17. a 18. storočia. Oltárny obraz Blahoslavenej Panny Márie pochádza ešte zo 17. storočia. Kazateľnica je baroková, taktiež z prelomu 17. a 18. storočia. Empora je murovaná s dreveným renesančným parapetom z polovice 16. storočia. V polkruhovo ukončených arkádach sa nachádza pätnásť malieb, Kristus a apoštoli. V kostole sa dochovalo niekoľko stredovekých detailov, ako sanktuárium z druhej polovice 13. storočia, ranogotická svätenička, sedílie, lavabo či epitaf rodu Ratold.[8]
- Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1260. Kostol po krátkom období, kedy bol evanjelický, prevzali jezuiti v roku 1586. Zo 16. storočia pochádza veža kostola. Kostol bol výrazne barokovo upravený v rokoch 1728-1733 po tom, čo ho zasiahol ničivý požiar. Hlavný oltár sv. Mikuláša biskupa, edikulový barokový oltár s centrálnym reliéfom svätca z druhej polovice 18. storočia, doplnený začiatkom 20. storočia. Z gotických detailov sa dochovala ranogotická kamenná krstiteľnica z druhej polovice 13. storočia, oblúkový portál do sakristie a gotické dvere medzi svätyňou a sakristiou, drevené s celoplošným oplechovaním z druhej polovice 13. storočia.[9]
- Kláštorská kalvária, barokový komplex kostola sv. Kríža umiestneného do oktogonálnej murovanej ohrady s troma bránami a šiestimi (pôvodne siedmimi) kaplnkami krížovej cesty z rokov 1728-1729. Kalváriu vybudovali miestni Jezuiti. Rímskokatolícky kostol sv. Kríža je jednoloďová baroková stavba s presbytériom ukončeným dvoma stranami šesťuholníka a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Kostol je zaklenutý valenou klenbou s lunetovými výsečami, svätyňa konchou. Pod kostolom sa nachádza krypta. V interiéri sa nachádza oltár Kalvárie, sekundárne zostavený z oltárneho stola z 18. storočia a sochárskych doplnkov, bez retabula. Nachádza sa tu aj súbor piatich obrazov Krížovej cesty od J. B. Klemensa z roku 1877, polkruhovo ukončené olejomaľby na plechu.[10]
- Bývalé slovenské katolícke patronátne gymnázium, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena L s valbovou strechou z 18. storočia. Dva staršie barokové objekty boli prepojené novostavbou v roku 1822 pre zemiansku rodinu Točekovcov. V rokoch 1873-1874 tu sídlilo gymnázium. Desaťosová fasáda je horizontálne členená pásovou rustikou a korunnou rímsou. Prvé poschodie je vertikálne členené lizénami so schematickým náznakom hlavíc a pätiek. Okná majú profilované šambrány.[11]
- Budova bývalej papierne z konca 18. storočia.[12]
-
Hrad Zniev -
Zastavenia krížovej cesty
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Ján Országh (* 1816 – † 1888), rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár a národnokultúrny dejateľ
- Ignác Országh (* 1844 – † 1900), podnikateľ a statkár
- Ernest Polóny (* 1844 – † 1928), pedagóg, filológ
- Ján Capko (* 1846 – † 1867), básnik
- Juraj Országh (* 1849 – † 1926), obchodník a statkár
- Ján Kluch (* 1852 – † 1918), historik a knihovník
- Juraj Maro (* 1853 – † 1918), prekladateľ, národno-kultúrny pracovník a obchodník
- Albert Mamatey (* 1870 – † 1923), exilový politik, jeden zo signatárov Pittsburskej dohody
- Gabriel Volko (* 1873 – † 1960), verejný činiteľ
- Oľga Paulinyová (* 1876 – † 1960), spisovateľka
- Alexander Moyzes (* 1906 – † 1984), hudobný skladateľ, pedagóg a organizátor hudobného života
- Štefan Atila Brezány (* 1909 – † 1992), básnik, publicista, zakladateľ literárnej družiny Postup
- Ján Revallo (* 1925 – † 2005), letecký konštruktér a športový letec
Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]
- Benedikt Szőllősi (* 1609 – † 1656), básnik a zostavovateľ
- Peter Krištof Akai (* 1706 – † 1766/67), filozof a astronóm
- Ján Valentini (* 1756 – † 1812), rímskokatolícky kňaz - deken, básnik, historik, prírodovedec
- Ferdinand Gregorovič (* 1845 – † 1912), rímskokatolícky kňaz, náboženský spisovateľ
- Karol Krčméry (* 1859 – † 1949), jazykovedec, pedagóg, verejný činiteľ
- Mikuláš Moyzes (* 1872 – † 1944), hudobný skladateľ, organista, pedagóg
- Imrich Matej Korauš (* 1835 – † 1918), vojenský lekár, stredoškolský učiteľ
- Ladislav Šteffko (* 1909 – † 1981), matematik a pedagóg
- Karol Cengel (* 1915 – † 1987), prírodovedec - zoológ, entomológ, lesník, ochranár a preparátor
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ vrt : Kláštor pod Znievom MT - 52 Kláštorný KM - 1 [online]. old.sazp.sk, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online.
- ↑ 970 Kláštor pod Znievom. In: MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : Veda, 1998. [Cit. 2015-08-28]. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ Turistická mapa Malá Fatra, Veľká Fatra
- ↑ Hrad. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Martin Bóna. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 542 – 344.
- ↑ Kláštor premonštrátov. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Karol Ďurian, Michaela Kalinová, Eva Petrášková, Eva Ševčíková. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 353 – 373.
- ↑ Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Karol Ďurian, Michaela Kalinová, Eva Petrášková, Eva Ševčíková. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 345 – 351.
- ↑ Kalvária. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Karol Ďurian, Michaela Kalinová, Eva Petrášková, Eva Ševčíková. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 374 – 377.
- ↑ Pamätné gymnázium - prvá budova slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Veronika Kapišinská. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 377 – 379.
- ↑ MILAN FABIAN A KOLEKTÍV. Turiec. Martin : Osveta n. p., 1977. 70-065-77. Kapitola Národohistorické a umelecké pamiatky Turca.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kláštor pod Znievom
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálny web
- Apsida.sk- profil Kostola sv. Mikuláša