Osmanská ríša
| Osmanská ríša دولت عالیه عثمانیه
|
|||||||||||||
| Hymna: Osmanlı Devleti Marşları | |||||||||||||
| Motto: Devlet-i Ebed-müddet | |||||||||||||
| geografia | |||||||||||||
| hlavné mesto: | |||||||||||||
|
rozloha:
|
24 500 000 km² (v roku 1680)
|
||||||||||||
|
najvyšší bod:
|
Ağrı (5 137 m)
|
||||||||||||
| obyvateľstvo | |||||||||||||
|
počet obyvateľov:
|
35 350 000 (v roku 1856)
|
||||||||||||
| štátny útvar | |||||||||||||
|
mena:
|
|||||||||||||
|
vznik:
|
|||||||||||||
|
zánik:
|
1922 (zrušenie sultanátu Mustafom Kemalom)
|
||||||||||||
|
|||||||||||||
Osmanská ríša (-kodifikovaný tvar; iné názvy: zastarano aj Otomanská ríša; zriedkavo zastarano Ottomanská ríša; Turecký sultanát, Turecko, Turcia, Vysoká Porta, Porta) bola jedna z najväčších a najmocnejších ríš v priestore pri Stredozemnom mori. Ríša existovala v rokoch 1281 až 1923 a počas tohto obdobia zahŕňala oblasti Malej Ázie, Balkánu, Čierno moria, Blízkeho a Stredného východu a severnej Afriky. Ríša mala od 16. storočia úplne islamský charakter Božieho štátu, v ktorom už od začiatku vládli sultáni dynastie Osmanovcov (Ottomanovcov). Vďaka svojej polohe bola Osmanská ríša spojnicou medzi európskym a ázijským svetadielom.
Dejiny [upraviť]
Ríšu založil roku 1281 náčelník (bej) jedného z tureckých kmeňov v Malej Ázii Osman I., od ktorého sa odvodzuje názov štátu. Murad I. bol prvým osmanským panovníkom, ktorý sám seba označil za sultána.
V roku 1453 sultán Mehmed II. rozvrátil Byzantskú ríšu dobytím Konštantínopolu, z ktorého urobil svoje hlavné mesto pod menom Istanbul. V 16. storočí za panovania sultána Sulejmana I. dosiahla Osmanská ríša svoj zenit, vydobyla si postavenie svetovej veľmoci, zabrala pritom územie predtým samostatných kresťanských štátov v juhovýchodnej Európe (Bulharsko, Srbsko, Valašsko, časť Uhorska atď.), jej rozloha činila viac ako 11 955 000 km². Suleyman v roku 1521 dobil Belehrad, 1522 dobil Grécky ostrov Rodos, 1526 si vydobyli veľkú časť Uhorska v bitke pri Moháči a mal aj 2 neúspešne útoky na Viedeň.
Osmanskí sultáni sa v neskorších rokoch márne snažili zabrániť vzrastajúcej sile európskych veľmocí, a to aj v zámorských kolonizovaných teritóriách. V 17. storočí Osmanská ríša bola vo vojne na východe s Perziou, na severe s Ruskom a na severozápade s habsburskou monarchiou. Po prehranej druhej bitke pri Viedni roku 1683 bola už upadajúca moc sultánov úplne zreteľná. Vnútri ríše skutočnú moc držali v rukách príslušníci janičiarov, elitných vojenských jednotiek, ktoré v predchádzajúcom období pomohli sultánovi dobyť obrovské územia. Proti osmanskej moci sa búrili balkánske národy a v 19. storočí sa ríša ako chorý muž na Balkáne začala definitívne rozpadať. Začiatkom 20. storočia bola už úplne v rukách zahraničného kapitálu a na medzinárodnom poli vystupovala ako polokolónia.
Osmanská ríša sa zúčastnila prvej svetovej vojny na strane Ústredných veľmocí, po vojne sa v Turecku rozpútalo národno-oslobodzovacie hnutie a roku 1923 bola vyhlásená Turecká republika.
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Osmanská ríša
