Osmanská ríša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Osmanská ríša
دولت عالیه عثمانیه
1299 – 1922
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Osmanlı Devleti Marşları
Motto: Devlet-i Ebed-müddet
Geografia
Mapa štátu
Územný vývoj Osmanskej ríše v rokoch 1300 až 1923
Hlavné mesto
Söğüt (1299 – 1335)
Bursa (1335 – 1365)
Edirne (1365 – 1453)
Konštantínopol (1453 – 1922)
Rozloha
24 500 000 km² (v roku 1680)
Najvyšší bod
Ağrı (5 137 m)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
35 350 000 (v roku 1856)
Štátny útvar
Vznik
1299 (Osman I. sa vyhlásil suverénnym vládcom)
Zánik
1922 (zrušenie sultanátu Mustafom Kemalom)
Predchádzajúce štáty:
Byzantská ríša Byzantská ríša
Mamlúcky sultanát Mamlúcky sultanát
Rúmský sultanát Rúmský sultanát
turecké beyliky v Anatólii turecké beyliky v Anatólii
Nástupnícke štáty:
Turecko Turecko

Osmanská ríša (-kodifikovaný tvar; iné názvy: zastarano aj Otomanská ríša; zriedkavo zastarano Ottomanská ríša; Turecký sultanát, Turecko, Turcia, Vysoká Porta, Porta) bola jedna z najväčších a najmocnejších ríš v priestore pri Stredozemnom mori. Ríša existovala v rokoch 12811923 a počas tohto obdobia zahŕňala oblasti Malej Ázie, Balkánu, Čierno moria, Blízkeho a Stredného východu a severnej Afriky. Ríša mala od 16. storočia úplne islamský charakter Božieho štátu, v ktorom už od začiatku vládli sultáni dynastie Osmanovcov (Ottomanovcov). Vďaka svojej polohe bola Osmanská ríša spojnicou medzi európskym a ázijským svetadielom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ríšu založil roku 1281 náčelník (bej) jedného z tureckých kmeňov v Malej Ázii Osman I., od ktorého sa odvodzuje názov štátu. Murad I. bol prvým osmanským panovníkom, ktorý sám seba označil za sultána.

V roku 1453 sultán Mehmed II. rozvrátil Byzantskú ríšu dobytím Konštantínopolu, z ktorého urobil svoje hlavné mesto pod menom Istanbul. V 16. storočí za panovania sultána Sulejmana I. dosiahla Osmanská ríša svoj zenit, vydobyla si postavenie svetovej veľmoci, zabrala pritom územie predtým samostatných kresťanských štátov v juhovýchodnej Európe (Bulharsko, Srbsko, Valašsko, časť Uhorska atď.), jej rozloha činila viac ako 11 955 000 km². Suleyman v roku 1521 dobyl Belehrad, 1522 dobyl Grécky ostrov Rodos, 1526 si vydobyli veľkú časť Uhorska v bitke pri Moháči a mal aj 2 neúspešne útoky na Viedeň.

Osmanskí sultáni sa v neskorších rokoch márne snažili zabrániť vzrastajúcej sile európskych veľmocí, a to aj v zámorských kolonizovaných teritóriách. V 17. storočí Osmanská ríša bola vo vojne na východe s Perziou, na severe s Ruskom a na severozápade s habsburskou monarchiou. Po prehranej druhej bitke pri Viedni roku 1683 bola už upadajúca moc sultánov úplne zreteľná. Vnútri ríše skutočnú moc držali v rukách príslušníci janičiarov, elitných vojenských jednotiek, ktoré v predchádzajúcom období pomohli sultánovi dobyť obrovské územia. Proti osmanskej moci sa búrili balkánske národy a v 19. storočí sa ríša ako chorý muž na Balkáne začala definitívne rozpadať. Začiatkom 20. storočia bola už úplne v rukách zahraničného kapitálu a na medzinárodnom poli vystupovala ako polokolónia.

Osmanská ríša sa zúčastnila prvej svetovej vojny na strane Ústredných veľmocí, po vojne sa v Turecku rozpútalo národno-oslobodzovacie hnutie a roku 1923 bola vyhlásená Turecká republika.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KOPČAN, Vojtech  –  KRAJČOVIČOVÁ, Klára: Slovensko v tieni polmesiaca. Martin : Osveta, 1983. 221 s.
  • MATUNÁK, Michal: Život a boje na slovensko-tureckom pohraničí. Bratislava : Tatran, 1983. 316 s.
  • PIRICKÝ, Gabriel: Turecko. [edícia: Stručné dějiny států] Praha : Libri 2006. 198 s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]