Osobná asistencia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Osobná asistencia je forma pomoci, integrácie a začiatku nezávislého života pre ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP).

Inštitút osobnej asistencie bol na Slovensku zavedený zákonom NR SR č. 195/1998 Z.z., na ktorý nadviazal aktuálny Zákon o sociálnej pomoci č. 448/2004 Z.z. Je určená na zmiernenie znevýhodnenia a na prekonanie prekážok k veciam osobnej potreby a k stavbám občianskeho vybavenia. Podporuje sa ňou nezávislosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím, jeho pracovné, vzdelávacie, rodinné a občianske aktivity, ktoré smerujú k jeho spoločenskej integrácii. Občanovi s ŤZP sa s pomocou osobného asistenta umožňuje styk so spoločenským prostredím, sprístupnenie informácií a zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov, alebo nevyhnutných prác v domácnosti.

Prostredníctvom osobnej asistencie sa občan s ŤZP môže stať plnohodnotne fungujúcim členom svojej rodiny, pracovného kolektívu, či inej formálnej a neformálnej skupiny, v rámci ktorej funguje.

Osobnú asistenciu je možné charakterizovať aj ako nástroj uplatňovania práva na sebaurčenie ako pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, tak pre ľudí v ich prirodzenom sociálnom prostredí.

Východiskom osobnej asistencie je šanca na samostatnosť, nezávislosť a istotu občana s ŤZP v takom rozsahu, aký môže napodobniť iba málo iných foriem každodennej pomoci a zároveň kladie požiadavky aj na osobných asistentov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]