Osobnosť

Osobnosť (pôvod z latinského slova „persona“ – divadelná maska, „personare“ – znieť, ako sa javí, povahové vlastnosti, výzor) definícií existuje okolo 110.

Je otvorený súbor sociálnych kvalít ľudského indivídua čiže osoby, ako názorov, schopností, potrieb, záujmov, morálneho presvedčenia a pod.
Osobnosť je relatívne stála štruktúra, dynamika bio-psycho-sociálnych schopností a vlastností osobnosti človeka. Označenie pre celok duševného života.
Je to jednota psychických a fyzických vlastností, zdedených a získaných vlastností typických pre jednotlivca, ktoré sa prejavujú v správaní.
a ďalšie

Charakteristickými znakmi pre osobnosť je psychická jednota vlastností, je jedinečná, je samoregulujúca, historicky podmienená. Znakom každej osobnosti je jeho jedinečnosť, odlišnosť. Sebauvedomujúca psychika (osobnosť – až keď sa objaví „ja“, „to je moje“,jednota biologického, sociálneho i duchovného).

Ucelenou teóriou osobnosti chce byť personológia.

Názory na osobnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Hartmann[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosť podľa Hartmanna nemožno odčleňovať od subjektu (ako to robil Max Scheler). Subjekt je predpokladom osobnosti. Jednako však subjekt a osobnosť nie sú jedno. Kategória subjektu je ontologická kategória. Subjekt má svoj vnútorný svet, stojaci v určitom vzťahu k vonkajšiemu svetu. Kategória osobnosti je axiologická kategória: osobnosť svojimi aktmi je podkladom a tvorcom hodnôt. Ide tu teda o dva spôsoby prejavu: ontologicky zdieľa osobnosť s ostatnými vecami realitu a gnozeologicky objektivitu. Úroveň osobnosti závisí od úrovne subjektu. Spoločenské celky, ako národ, štát a ľudstvo, nemajú subjekt a nemôžu byť ani osobnosťami. Niet spoločenských totalitných osobností. Osobnosť sa viaže aj na vedomie. Vedomie hodnôt ako pocit zodpovednosti sa spája vždy s jednotlivcom. Osobnosť tvorí prostredníka medzi realitou a hodnotami.