Osová súmernosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Osová súmernosť v prírode

Osová súmernosť alebo zrkadlový obraz určený osou o, je také zhodné zobrazenie v rovine, ktoré k bodom priamky o priradí tie isté body, a k bodu A ktorý neleží na priamke o priradí bod A’, pričom zároveň platí vzdialenosť [A,o]=[A’,o] a úsečka [A,A’] je kolmá na priamku o. Osová súmernosť je typ geometrického zobrazenia. Osová súmernosť zachováva vzdialenosti a uhly.

Veta[upraviť | upraviť zdroj]

Nech to je ľubovoľná pevná priamka roviny. Osová súmernosť So (súmernosť podľa osi) je zobrazenie v rovine E2 (dvojrozmerná Euklidovská rovina), v ktorom je priamka o bodovo invariantná, a ktoré každému bodu A neležiacemu na osi o priradí práve jeden bod So(A) = A' tak, že úsečka AA' je kolmá na priamku o a stred AA' leží na osi o. Priamka o je potom osou súmernosti. Osová súmernosť je jednoznačne určená osou súmernosti a dvojicou rôznych bodov A, A' kde A' je obrazom A v tejto osovej súmernosti. Osou súmernosti je potom os úsečky AA'.

Osová súmernosť
Príklady osí súmerností objektov
  • Osová súmernosť roviny alebo priestoru s priamkou o ako osou (súmernosti) je zobrazenie, ktoré zobrazuje prvky osi o na sebe samej a bod A ležiaci mimo os o s priemetom S do osi o na bod A^\prime, ktorý sa nachádza na polpriamke opačnej k SA v rovnakej vzdialenosti od S ako bod A čiže matematicky |SA| = |SA^\prime|

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Objekt (či už na priamke, v rovine alebo v priestore) označujeme za osovo súmerný, ak je v nejakej osovej súmernosti sám sebe obrazom. Os tejto súmernosti potom nazývame os objektu.
  • Samodružný bod je taký bod, ktorý v osovej súmernosti splynie so svojím obrazom.
  • Samodružný útvar je taký útvar, ktorý v osovej súmernosti splynie so svojím obrazom. Môže ale nemusí mať samodružné body.
  • Posunutá osová súmernosť vzniká, ak všetky body (útvary) sú osovo súmerné, ale ich vzdialenosť obrazu od osi je oproti vzdialenosti zdroja od osi pre všetky body zvýšená o hodnotu konštanty. |SA| = const + |SA^\prime|
  • Osová súmernosť je involúciou.
  • Osová súmernosť má práve jednu invariantnú priamku (os o).
  • Každá priamka kolmá na os súmernosti je invariantná.
  • Osová súmernosť s pevne danou osou je sama pre seba inverzným obrazom - zložením dvoch osových súmerností s rovnakou osou vzniká identita.
  • Osová súmernosť v rovine prevracia orientáciu útvaru - pokiaľ bolo poradie vrcholov v trojuholníku v smere hodinových ručičiek, potom poradie ich obrazov v osovej súmernosti je proti smeru chodu hodinových ručičiek a naopak.
  • Osová súmernosť je v priestore zhodná s otočením o 180 stupňov podľa rovnakej osi.
  • Body ležiace na osi súmernosti sú samodružnými bodmi. Všetky priamky kolmé k osi súmernosti sú samodružnými priamkami.

Príklad[upraviť | upraviť zdroj]

  • Všetky pravidelné mnohouholníky sú osovo súmerné. Počet rôznych osí súmernosti zodpovedá počtu vrcholov mnohouholníka. Napr. rovnostranný trojuholník má tri osi súmernosti, štvorec štyri, pravidelný šesťuholník šesť.
  • Kruh je príkladom útvaru s nekonečným množstvom rôznych osí súmernosti - každá priamka prechádzajúca jeho stredom je jeho osou.
  • Rovnoramenný trojuholník, ktorý nie je rovnostranný, má jednu os súmernosti.
  • Trojuholník, ktorý nie je rovnoramenný, nie je osovo súmerný.
  • Hyperbola, elipsa a parabola sú ďalšími príkladmi osovo súmerných rovinných útvarov.
  • Kocka, guľa, kužeľ a valec sú príkladom osovo súmerného priestorového útvaru.
  • Ihlan je osovo súmerný iba za predpokladu, že jeho základňa je stredovo súmerný rovinný útvar a jeho vrchol leží na kolmici na rovinu základne prechádzajúcej stredom súmernosti základne.


Súvisiace články[upraviť | upraviť zdroj]