Ostnatokožce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ostnatokožce
Echinometra mathaei MHNT Philippines.jpg
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Druhoústovce Deuterostomia
Nadkmeň (superphylum) Coelomopora
Kmeň (phylum) Ostnatokožce Echinodermata
Vedecký názov
Echinodermata
Klein, 1734
Synonymá:
Ostnokožce
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ostnatokožce alebo zriedkavo ostnokožce (Echinodermata) sú kmeň druhoústovcov.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Sú to výhradne morské živočíchy, ktorých telo má v dospelosti unikátnu päťlúčovú súmernosť, len zriedka (holotúrie) je druhotne bilaterálne súmerné. Larvy dipleuruloidného typu sú však vždy bilaterálne súmerné.

V pokožke majú vápencové spikuly (holotúrie), no oveľa častejší je súvislý ektoskelet z platničiek. Tento skelet je mezodermálneho pôvodu – vzniká imigráciou mezodermálnych buniek tesne pod pokožku a ich následnou inkrustáciou CaCO3. Na povrchu tela sú často ostne, od toho je odvodený slovenský i vedecký názov kmeňa.

Ďalším jedinečným znakom ostnatokožcov je tzv. ambulakrálny systém. Je to sústava tzv. vodných ciev coelomového pôvodu, naplnených hydrolymfou (v staršej literatúre sa často mylne uvádza, že morskou vodou). Ambulakrálny systém je napojený na duté panôžky, ktoré sa tlakom hydrolymfy vyliačujú, živočíchy sa pomocou nich pomaly pohybujú. Ambulakrálne panôžky majú obyčajne na konci kožné prísavky. Niekedy môžu byť redukované a na pohyb slúžia hviezdicovité ramená (Stellaroidea), v tom prípade nie sú platničky ektoskeletu celkom spojené, čo dovoľuje ramenám istú pohyblivosť.

Poznáme asi 6 000 druhov ostnokožcov (bez podkmeňa Homalozoa).

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

kmeň ostnatokožce (Echinodermata) Klein, 1734 ex De Brugière, 1789:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]