Ostrôžky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ostrôžky
Horský krajinný celok
BS Ostrozka.jpg
Pohľad na Ostrôžku z Budinskej skaly
Štát Slovensko Slovensko
Časť Západné Karpaty
Súradnice 48°28′05″S 19°25′50″V / 48.46806°S 19.43056°V
Najvyšší bod Ostrôžka
 - výška 877 m n. m.
Dĺžka 26 km
Šírka 10-18 km
Rozloha 260 km² (26 000 ha)
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa

Ostrôžky sú horský krajinný celok v oblasti Slovenského stredohoria[1]. Ostrôžky budujú vulkanické horniny a ich pyroklastiká, na severovýchodnej strane granodiority jadrového pásma. Podobne ako ostatné celky Slovenského stredohoria aj Ostrôžky vznikli v priebehu neogénu v dôsledku rozsiahlej sopečnej činnosti. Majú stratovulkanickú stavbu - stavbu zvrstvených sopiek.

Vrchovinový reliéf sopečného pohoria Ostrôžky má charakter náhornej planiny naklonenej mierne na juh, ktorú hlboko zarezané doliny konsekvetných tokov rozčlenili na menšie celky[2]. Medzi Tisovníkom a Madačkou prebieha rázsocha Páleniska (769 m n. m.), medzi Madačkou a Tuhárskym potokom je rázsocha Braliec (817 m n. m.), medzi Tuhárskym a Budinským potokom je rázsocha Jasenia (771 m n. m.) a medzi Budinským a Krivánskym potokom je rázsocha Uhliarska (647 m n. m.). Ostrôžky okrem najsevernejšej časti zasahujú celé do Novohradu. Hranica medzi Novohradom a Zvolenskou stolicou prebiehala po hlavnom hrebeni Ostrôžok (Pľutov vrch (741 m n. m.), Šrobka (525 m n. m.), atď.). Najvyšší vrch Ostrôžok je Ostrôžka (877 m n. m.). Najvyšším bodom Ostrôžok na území Novohradu je Javor (821 m n. m.).

Analýza riečnej siete poukazuje na niekdajšie intenzívne zlomové pohyby. Pohorie Ostrôžky je bohaté na pozostatky sopečnej činnosti (Budinská skala, Kamenné vráta). V Tuhári sa nachádza jediný mramorový lom na Slovensku.

Ostrôžky patria zväčša k oblasti mierne teplej horskej klímy. Hydrograficky zväčša patria k povodiu Ipľa. Pohorie pre svoj zväčša plošinný ráz poskytuje relatívne vhodné podmienky na poľnohospodársku činnosť.

Referencie [upraviť]

  1. Konečný, V., Lexa, J., 1984, Geologická mapa stredoslovenský neovulkanitov. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava
  2. Halaj, J., Michal, P., 1985, Novohrad. 1: Príroda Osveta, Martin