Ostrovany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°03′45″S 21°06′52″V / 49.062500°S 21.114444°V / 49.062500; 21.114444
Ostrovany
obec
Ostrovany Slovakia 1.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Sabinov
Región Hornotorysský
Nadmorská výška 320 m n. m.
Súradnice 49°03′45″S 21°06′52″V / 49.062500°S 21.114444°V / 49.062500; 21.114444
Rozloha 5,85 km² (585 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 975 (31. 12. 2014) [2]
Hustota 337,61 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1248
Starosta Cyril Revák[3] (SIEŤ)
PSČ 082 22 (pošta Šarišské Michaľany)
ŠÚJ 524981
EČV SB
Tel. predvoľba +421-51
Adresa obecného
úradu
082 22 Ostrovany 60
E-mailová adresa poslať email
Telefón 0514521508
Fax 0514892232
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Ostrovany
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.ostrovany.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Ostrovanyobec na Slovensku v okrese Sabinov.

Ostrovany ležia v šarišskom podoli na terase rieky Torysa v blízkosti okresného mesta Sabinov. Je to archeologická lokalita európskeho významu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Chotár obce bol nepretržite osídlený od obdobia neolitu, o čom svedčia archeologické nálezy z tejto doby a nálezy z eneolitu, bronzovej a halštatskej doby, kniežacie hroby z rímskej doby a slovanské sídliskové nálezy.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1248 ako saúčasť panstva hradu Šariš. Miestni obyvatelia sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom a ovocinárstvom.
Od roku 1399 sa obec stala zemianskym majetkom, keď kráľ Žigmund daroval obec Petrovi zo Stretavy. Ostrovany vlastnili jeho potomkovia ešte aj v prvej polovici 16. storočia. V druhej polovici tohto storočia boli vlastníkmi obce najmä zemania z Bertotoviec, Kalnišťa a Šemše. Poslednými zemanmi boli Bánóovci, ktorí okrem pozemkov vlastnili aj kaštieľ v rokokovom slohu z polovice 18. storočia a kúriu. Kaštieľ bol upravovaný v prvej tretine 19. storočia. Zaujímavosťou je aj dendrologický park (10 ha) so vzácnymi drevinami založený touto rodinou v roku 1858, ktorý je tiež zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok. Táto kultúrna pamiatka bola v rámci reštitúcií (ako aj ostatný majetok) v roku 1993 vrátená pôvodným majiteľom a v súčasnosti je značne zanedbaná.

Kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Dominantnou stavbou dediny je rímskokatolícky kostol, ktorý bol postavený v románskom slohu už krátko po založení obce. Neskôr v roku 1530 nadobudol aj prvky renesančnej stavby a v roku 1741 aj niektoré barokové znaky. Po požiari v roku 1851 sa výrazne zmenila veža (do takého tvaru, aký je v súčasnej dobe) a kostol dostal aj klasicistické prvky. Dostavba s rozšírením niektorých častí sa udiala v roku 1992. Kostol je zasvätený dvom svätcom - Kozmovi a Damiánovi.

V roku 1920 bol pri kostole postavený pomník venovaný padlým občanom - vojakom v prvej svetovej vojne.

Kostol sv.Kozmu a Damiána

V Budapešti v múzeu umeleckých predmetov Szépmüvészeti sa nachádza gotická socha Panny Márie z kostola z čias okolo roku 1480.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrovjany (Osztropataka = Ostrovpataka) maďarské meno Osztópataka (Ostópataka). Osztó = deliaci, patak = potok „deliaci potok“. Obec Ostrovany mala počas svojho vývoja viacero názvov:

  • 1248 Osztropotoka
  • 1399 Ostropotak
  • 1773 Ostrowjany
  • 1786 Osstrawjani
  • 1920 Ostrovany
  • 1927 Ostroviany
  • 1948 Ostrovany – ostroviansky, Ostrovanec, -ianka

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2014 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2015-04-30. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma Ostrovian
Panoráma Ostrovian