Osvietenský absolutizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Osvietenský absolutizmus je metóda a forma vlády, prípadne aj politická doktrína uplatňovaná v 2. polovici 18. storočia v niektorých štátoch (Rusko, Prusko, Dánsko, habsburská monarchia),

Panovníci využívali myšlienky osvietenstva, podľa ktorých môže panovník vhodnými zákonmi zlepšiť situáciu štátu, občanov a zabezpečiť spoločenský pokrok. Rozvíjali sa manufaktúry a priemyselná výroba, uskutočňovali sa reformy v poľnohospodárstve, cirkvi, školstve, súdnictve, štátnej správe, uskutočňovala sa sekularizácia cirkvi a snaha o náboženskú toleranciu.

V habsburskej ríši bol osvietenský absolutizmus za vlády Márie Terézie a Jozefa II., v Prusku za Fridricha II., v Rusku za Kataríny Veľkej.