Oswald Mathias Ungers

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Oswald Mathias Ungers
nemecký architekt

Narodenie 12. júl 1926
Kaisersesch, Nemecko
Úmrtie 30. september 2007 (81 rokov)
Kolín nad Rýnom, Nemecko

Oswald Mathias Ungers alebo aj O.M.U. či OMU (* 12. júl, 1926 Kaisersesch, Nemecko – † 30. september, 2007 Kolín nad Rýnom) bol nemecký architekt známy ako predstaviteľ racionalizmu v architektúre. Jeho skratka OMU sa stala synonymom pre jeho vlastný a prísny štýl vyznačujúci jeho práce. Podľa jeho vlastných slov:

V tridsiatich rokoch som vyskúšal všetko, čo ma ohľadom architektúry napadlo. V sedemdesiatich rokoch chcem opustiť všetko, čo k architektúre patrí. Hľadám čistotu, bezpredmetnú formu.
– Oswald Mathias Ungers

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v dedinke Kaisersesch v pohorí Eifel. Vyrastal v meste Mayen a v rokoch 19321947 navštevoval obecnú školu a gymnázium. Od roku 1947 do 1950 študoval na Technickej vysokej škole v Karlsruhe architektúru u Egona Eiermanna. V tom istom roku si založil vlastnú architektickú kanceláriu v Kolíne nad Rýnom a neskôr ďalšie v roku 1964 v Berlíne, v roku 1974 vo Frankfurte nad Mohanom a v roku 1983 v Karlsruhe.

Jeho prvé stavby, odevná továreň a obytný dom v Kolíne nad Rýnom z roku 1951 sú zreteľne poznamenané konfrontáciou s abstraktnými pokusmi klasickej moderny a so stavbami povojnových rokov. Stavby ako Institut zur Erlangung der Hochschulreife (po slovensky: Inštitút pre získanie vedomostí pre nástup na vysokú školu) v meste Oberhausen alebo obytný dom na ulici Hansaring v Kolíne nad Rýnom sa nesú v silne vecnom duchu a je na nich poznať konfrontáciu architekta s plastickými možnosťami pálenej tehly a jej materiálom podmienenou estetickou energiou. V roku 1958 navrhol Ungers pre vlastné súkromné a pracovné účely obytný dom na Belvederestraße 60 v Kolíne nad Rýnom, ktorý sa stal manifestom takzvaného brutalizmu.

V šesťdesiatych rokoch sa intenzívnejšie zaoberal urbanistickými otázkami a projektami v rámci sídlisk. K jeho dielam v tejto súvislosti patria napríklad bytová zástavba Neue Stadt Köln-Chorweiler (1961) a výškový obytný dom v berlínskej mestskej časti Märkisches Viertel (1962 – 67), ktoré médiá dlho kritizovali, ale u obyvateľov si získali značnú obľubu. Pri týchto projektoch si Ungers uvedomil dôležitosť morfológie, ktorá sa ako metóda stala jednou zo zásadných súčastí jeho návrhov. V roku 1963 bol vymenovaný za profesora projektovania na Technickej univerzite v Berlíne, čo začalo obdobie, počas pracoval iba teoreticky. Politizácia vysokého školstva a tendencia k architektúre riadenej hospodárskymi záujmami prinútili Ungersa, aby v roku 1968 odišiel z vysokej školy a prijal miesto na americkej Cornell University v štáte New York.

V tomto období vznikli pojednávania The Urban Block, The Urban Villa a The Urban Garden, na ktorých neskôr spolupracovali aj známi architekti Rem Koolhaas a Jans Kollhoff, ktorí boli na Cornell University Ungersovými žiakmi. Po návrate z USA v roku 1976 sa pre Ungersa začala fáza intenzívnej staviteľskej činnosti.

Realizovanými návrhmi z osemdesiatych rokov ako nemecké múzeum architektúry Deutsches Architekturmuseum (DAM), výškový dom Gleisdreieck, Veľtržná budova Messe Torhaus a vstupná hala vo Frankfurte nad Mohanom, stedajšia hlavná budova pre inštitút pre polárny výskum Alfred-Wegener-Institut v Bremerhavene, Bádenská krajinská knižnica v Karlsruhe a návrhmi z deväťdesiatych rokov dom umenia Kunsthalle v Hamburgu, obytný dom Glashütte a rozšírenie vlastného domu pod názvom Würfelhaus, rezidencia nemeckého veľvyslanectva vo Washingtone D.C., budova súdu pre rodinné záležitosti a zástavba na Köthener Straße v Berlíne sa Ungers zaradil medzi najvýznamnejších svetových architektov.

Oswald Mathias Ungers zomrel 30. septembra 2007 na pľúcnu pneumóniu. Bol ženatý s Liselotte Gabler a mal syna a dve dcéry.

Realizované projekty (neúplné)[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1979 – 1984 Nemecké múzeum architektúry vo Frankfurte nad Mohanom
  • 1980 – 1983 Veľtržný dom a vstupná hala vo Frankfurte nad Mohanom
  • 1983 – 1991 Krajinská knižnica v Karlsruhe
  • 1986 Alfred-Wegener-Institut pre polárny výskum v Bremerhavene
  • 1993 – 1996 Friedrichstadt-Passagen (Quartier 205) v Berlíne
  • 1994 Rezidencia nemeckého veľvyslanca vo Washingtone D.C.
  • 1994 – 1995 Kockový dom v Kolíne nad Rýnom
  • 1995 Kunsthalle v Hamburgu
  • 1998 – 2001 Dorotheenhöfe v Berlíne
  • 2001 Wallraf-Richartz Museum v Kolíne nad Rýnom
  • 2006 Vstup do ruín rímskych kúpeľov v Trieri

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]