Otakar Ševčík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Otakar Ševčík
český huslista, husľový pedagóg, vydavateľ a dirigent.

Narodenie 22. marec 1852
Horažďovice, južné Čechy
Úmrtie 18. január 1934 (81 rokov)
Písek

Otakar Ševčík (* 22. marec 1852, Horažďovice, južné Čechy – † 18. január 1934, Písek) bol český huslista, husľový pedagóg, vydavateľ a dirigent.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Základy hudobného vzdelania dostal od otca. Ako sedemročný začal hrať na husle. V desiatich rokoch sa predstavil na verejnom koncerte s Kalivodovými variáciami. 1866 – ako štrnásťročný je prijatý na Pražské konzervatórium a to hneď do druhého ročníka. Zo začiatku študoval u Antonína Sitta, neskôr u Antonína Bennewitza. 21. júla 1870 ukončil štúdiá na konzervatóriu ako najlepší žiak roka.

Koncertná a pedagogická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Po ukončení štúdia koncertoval s violončelistom Juliánom Krkoškom a po prvýkrát odchádza do Salzburgu, kde prijal miesto koncertného majstra. Popritom prijal aj učiteľské miesto a založil svoj vlastný kvartet. 1. apríla 1873 sa stáva koncertným majstrom Pražského Prozatímního divadla 22. mája 1873 dostal ponuku od riaditeľa Dvornej opery vo Viedni ma miesto koncertného majstra vo Viedenskej komickej opere. 1884 odchádza z Viedne a opäť sa venuje komornej koncertnej činnosti. Svoje vystúpenia obohacoval aj svojimi speváckymi schopnosťami. Mal hlas barytón, školený u Förchtgotta Tovačovského. Koncom roku 1874 odchádza do Charkova, kde prijal miesto koncertného majstra. Po príchode do Charkova však zistil, že miesto už bolo obsadené. Odchádza do Moskvy, kde spolu s klaviristom Resselom usporiadal koncertné turné po ruských kúpeloch. 1. septembra 18921893 sa stáva profesorom na Pražskom konzervatóriu. 1903 dostáva ponuku na miesto profesora pri Kráľovskej akadémii v Londýne, vzápätí dostáva takú istú ponuku na konzervatóriu v Chicagu a na Kráľovskej akadémii v Mníchove. Otakar Ševčík ostáva v Prahe, kde bol dňa 6. júla 1901 zvolený za prednostu husľového oddelenia. V roku 1906 odchádza z Pražského konzervatória a usadzuje sa v meste Písek, kde zakladá kolónie huslistov, ktorí prichádzajú z celého sveta. 1909 sa vracia k verejnej činnosti a prijíma miesto profesora na Viedenskej akadémii. 1913 sa vracia do Prahy, na novozaložené konzervatórium v emauzskom kláštore. 1919 diriguje Českú filharmóniu v jarnom období pražskej koncertnej sezóny. V roku 1920 odchádza do USA do Ithaci. 1922 pôsobí striedavo v Prahe a v Písku. 1924 odchádza opäť do USA kde pôsobí v Chicagu, New Yorku a v Bostone. 5. mája 1932 odchádza opäť do vlasti. Po krátkom pobyte vo vlasti odchádza do Anglicka, kde zostal do Augusta, odkiaľ sa vrátil chorľavý. 18. januára 1934 zomrel. Ako hovoril prof. Viliam Kořínek (žiak Jaroslava Kociána, ktorí bol žiakom Otakara Ševčíka): „Zomrel Majster profesor Otakar Ševčík, virtuóz svojej doby, vždy učiteľ, náš Komenský vo vyučovaní v hre na husle a predovšetkým ideálne dokonalý človek.“

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Plaketa Otakara Ševčíka v Písku

Dielo profesora Otakara Ševčíka je rozvrhnuté na osem stupňov, ktoré boli pre prehľadnosť rozdelené do jednotlivých opusov.

Opus 1. Husľová technika

  • Diel I. Technika v prvej polohe
  • Diel II. Technika v 2. až 7. polohe
  • Diel III. Výmena polôh – Stupnice v jednej až v troch oktávach, rozložené akordy, chromatické stupnice, pokračovanie vo výmene polôh v rôznych technických variantoch
  • Diel IV. Technika dvojhmatov v oktávach, terciách, sextách aj v kombináciách a akordoch, pizzivato ľavej ruky, flažoletové cvičenie – jednoduché a dvojhmatové (Bosworth, 1901)

Opus 2. Škola sláčikovej techniky

  • Diel I., zoš. 1. Prípravné cvičenia č. 1–12
  • Diel I., zoš. 2. Etudy v rôznych rytmoch v osminovom a šesnástinovom pohybe
    • Intonačná štúdia
    • Väzba prstov
    • Trojzvuky vo všetkých tóninách na rôznych stupňoch
    • Zmenšený trojzvuk v súvislostiach
    • Zmenšená kvinta
    • Zmenšený septimový akord
    • Arpegia v oktáve so všetkými obmenami prstokladov
    • Modulácie
    • Samostatnosť prstov
    • Dosiahnutie rýchlosti a intonačné čistoty v dvojhmatoch (Rukopis)

Opus 3. 40 Variácií

Opus 6. Škola pre začiatočníkov (I.–VII. zoš.)

Opus 7. Príprava k cvičeniam trilkov (I.–II. zoš.)

Opus 8. Výmeny polôh

Opus 9. Štúdium dvojhmatov

Opus 23. Chromatika vo všetkých polohách (Rukopis)

Opus 24. Pizzicato ľavej ruky as arco tehnikou ľavej ruky (vyšlo len nedávno)

Opus 25. Štúdiá Joachymovej kadencie v Brahmsovom koncerte D-Dur (Edícia Simrock 1929, rev. Ossip Schimirlin)

Opus 26. Analytická štúdia ku kapričám (caprice) R. Kreutzera zoš. č. 1–4 (Opus 16.–26. E. Pazdírek, Brno)

Otakar Ševčík skomponoval aj vlastné skladby, z ktorých je naobľúbenejšia virtuózna skladba „Holka modrooká“, ktorú venoval Jánovi Kubelíkovi.

Priaznivci a odporcovia Ševčíkovej metódy[upraviť | upraviť zdroj]

Ševčíková metóda od svojho vzniku až po dnes má svojich priaznivcov ako aj odporcov. V dobe jej vzniku pôsobili v Európe ešte dvaja významní huslisti a pedagógovia. Carl Flesch, autor pedagogického diela (okrem iných) s názvom Die Kunst des Violinspiels v preklade Umenie husľovej hry a Leopold Auer pôsobiaci v Petrohrade. Carl Flesch venoval kladnú analýzu Ševčíkovej metóde a vo svojich prejavoch išiel dokonca tak ďaleko, že sa pri písomnom styku podpisoval „Váš nepriamy žiak“. Z mnohých zástancov Ševčíkovej metódy treba menovať Prof. Feista, Wolfganga Schneiderhana, E. Záthureckého, Jaroslava Kociána, Viliama Kořínka. Príležitostne sa študujú Ševčíkove revízie ku koncertom napr. Čajkovský, Brahms, Mendelssohn. Tieto práce vysoko hodnotil napr. David Oistrach.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Viliam Kořínek, osobne.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]