Oto Herman

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Oto Herman
prírodovedec, politik, novinár

Narodenie 26. jún 1835
Brezno
Úmrtie 27. december 1914 (79 rokov)
Budapešť

Oto Herman (známy aj ako Ottó Herman) (* 26. jún 1835, Brezno - † 27. december 1914, Budapešť) bol prírodovedec - ornitológ a entomológ, politik, novinár, archeológ a antropológ.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec MUDr. Karol Herman
  • matka Františka rod. Ganzstuck-Hammersbergová
  • manželka Kamila, rodená Borosniová.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Oto Herman je pre dnešnú generáciu našich mladých prírodovedcov dosť neznámy napriek skutočnosti, že bol počas svojho života popri ostatných početných aktivitách mimoriadne činný predovšetkým ako prírodovedec - zoológ európskeho formátu. Takýchto všestranne vzdelaných a talentovaných ľudí v našich končinách, ale ani v rámci bývalého Uhorska, nebolo mnoho. V súvislosti so Svetovým dňom vtáctva, ktorý si pripomíname 1. apríla a ktorého tradícia sa v začiatkoch spája práve s menom Ota Hermana, ho vnímame tiež ako jedného z priekopníkov ochrany prírody na Slovensku.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Miškovci a v Košiciach, absolvoval polytechnický prípravný kurz pre štúdium na vysokej škole technickej vo Viedni. Zámočnícky učeň a robotník, majiteľ fotografickej dielne v Köszegu, konzervátor v múzeu a novinár v Kluži (Rumunsko), 1872-1875 pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v Budapešti. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár Strany nezávislosti, dlhoročný poslanec uhorského snemu, autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä ornitológii, svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa entomológii, ichtyológii a rybárstvu, antropológii (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku 1893 založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal Sedmohradsko, z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky Uhorska. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z prírodných vied. Roku 1877 založil a do roku 1887 redigoval časopis Térmészetrajzi Füzetek, 1894 Aquila, prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov. Oto Herman sa podieľal aj na vypracovaní viacerých vtedajších ochranárskych aktivít a dohovorov. Rýchlo pochopil význam prírodných vied a ochrany prírody aj v osvetovej práci. O jeho prednášky v rámci osvetových večierkov Prírodovedeckej spoločnosti bol veľký záujem, pretože patril k výborným rečníkom.

Jeho zbierka hmyzu zo Sedmohradska je uložená v Sedmohradskom národnom múzeu v Kolozsvári.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Magyarország pókfaunája 1-3, Budapešť roku 1876-1879
  • A fillokszéra, Budapešť roku 1879
  • Reliquia Petényiana, Budapešť roku 1879
  • •si nyomok a magyar népies halászatban, Budapešť roku 1885
  • A magyar halászat könyve 1-2, Budapešť roku 1887
  • A magyarok nagy 2sfoglalkozása, Budapešť roku 1909
  • Természeti képek, Budapešť roku 1959

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.