Otto František Jozef Habsburský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Arcivojvoda Otto František
Erb habsbursko-lotrinského rodu

Otto František Jozef Habsburský (* 21. apríl 1865, Štajerský Hradec, † 1. november 1906, Viedeň), bol rakúsky arcivojvoda z habsbursko-lotrinskej dynastie, druhorodený syn arcivojvodu Karola Ľudovíta Habsburského a jeho druhej manželky Márie Annunciaty Neapolsko-Sicílskej.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 18951898 sa s Ottom (celým menom Otto František Jozef Karol Ľudovít Mária) vážne uvažovalo ako s následníkom trónu počas ochorenia staršieho brata Františka Ferdinanda. I cisár František Jozef I. ho začal poverovať úlohami pri reprezentácii krajiny a dynastie. Na jeho príkaz dostal Otto k dispozícii palác Augarten a početnejšie služobníctvo.

No ľahkovážny Otto po úlohe hlavy rodu a štátu vôbec netúžil. Politika ho v podstate nezaujímala. Jeho bezstarostný život a milostné avantúry, ktoré vyhľadával a ktorými sa nijako zvlášť netajil, boli príčinou mnohých klebiet. Svoju manželku, saskú princeznú Máriu Jozefu nemiloval. Ich manželstvo bolo úplne formálne a po narodení druhého syna ju celkom opustil a žil samostatne a nezávisle. Páčilo sa mu, že bol označovaný za najkrajšieho jazdeckého dôstojníka armády „krásny Otto“. Jeho milostné vzťahy so ženami boli početné, väčšinou krátkodobé, ale i dlhšie a vášnivé.

V čase presadenia sobáša jeho brata Františka Ferdinanda so Žofiou Chotkovou došlo medzi oboma bratmi k odcudzeniu. V súkromí sobáš svojho brata s nerovnocennou grófkou bezzásadový Otto podporoval, no na verejnosti sa obával vystúpiť na jeho podporu. Typické pre neho bolo, že v čase najostrejšieho sporu radšej sa utiahol do Benátok a tam čakal na vyriešenie situácie. Očividne hral na obe strany, no pred autoritou cisára mal ozajstný rešpekt.

V dôsledku promiskuitných sexuálnych vzťahov sa Otto nakazil a ochorel na, v tej dobe ťažko liečiteľný, syfilis. Rozklad tkaniva mu postupne zasiahol celý organizmus. Kvôli tomu bol Otto v roku 1904 oslobodený od vojenskej služby; jeho menovanie generálnym inšpektorom jazdectva v roku 1905 bolo iba formálnou záležitosťou.

Zomrel vo Viedni, kde ho opatrovala jeho nevlastná matka Mária Terézia Braganza. Pochovaný je v kapucínskej krypte vo Viedni.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Z manželstva s Máriou Jozefou Saskou (* 1867 - † 1944) pochádzali dvaja synovia:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]