Otvorené dvere

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Technika otvorených dverí alebo asertívneho súhlasu je jedna z metód asertívneho zvládania kritiky.

Technika otvorených dverí zahŕňa v sebe súhlas s každou (aj čiastkovou, pravdepodobnou, obecnou) pravdou, ktorá je v tvrdení kritika doslovne obsiahnutá (ale naopak, odmietnutie súhlasu v prípade, ak tvrdenie ponižuje, alebo má zásadný význam). Vychádza z asertívneho práva "robiť chyby — a byť za ne zodpovedný" a z práva "byť sám sebe najdôležitejším sudcom".


Ústretový spôsob prijímania kritiky spôsobuje, že

  • napätie klesá, technika bráni prerastaniu kritiky do hádky,
  • oponent postupne stráca dôvod či energiu na hľadanie ďalších kritických pripomienok.


Kritizovaný jedinec

  • čelí kritike dospelo, s dostatkom sebadôvery a s ochotou prevziať za chyby zodpovednosť,
  • nepodlieha negatívnym emóciám,
  • kritiku dokáže využiť pre svoj osobný rozvoj, prípadne na prospech vzťahu.

Použitie súhlasu vnáša do situácie pokoj a čestné pravidlá, a bráni tiež rozvoju manipulatívnej kritiky.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Praško: Asertivita v partnerství