Ovsište
O rovnomennej dedine v Srbsku pozri Ovsište (Srbsko).| Ovsište | |
| miestna časť | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava V |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Petržalka |
| Súradnice | 48°07′11″S 17°07′49″V / 48,1198°S 17,1303°V |
  Poloha v rámci Bratislavy
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ovsište (do začiatku 30. rokov 20. storočia: Ovsiny, Ovesné[1]; nem. pôvodne: Habera, neskôr Habern; maď. Zabos[2]) je miestna časť v mestskej časti Petržalka. Nachádza sa v severovýchodnej časti Petržalky.
Historicky (do začiatku 70. rokov 20. storočia) išlo o územie dnešnej Ekonomickej univerzity, okolia Pobrežnej ulice, príjazdu na Prístavný most a okolia severnej Mamateyovej ulice. Po výstavbe súčasnej Petržalky v 70. rokoch do Ovsišťa patrí aj územie južne od historického Ovsišťa (t.j. oblasť okolo južnej Mamateyovej ulice). Dnešné Ovsištské námestie sa nachádza v časti vybudovanej v 70. rokoch. Podrobnosti o rozsahu územia pozri nižšie.
Rozsah územia[upraviť | upraviť zdroj]
Ako neadministratívna štvrť Ovsište zahŕňa tieto dnešné ulice: [1][3]
- staré Ovsište (t.j. Ovsište v hraniciach do začiatku 70. rokov): Mäsiarska ulica, Pobrežná ulica, Májová ulica (Ekonomická univerzita), Sosnová ulica, Šustekova ulica (východný okraj), Bosákova ulica (východ), Blagoevova ulica, Bulíkova ulica, Mamateyova ulica (sever), Haanova ulica (malé časti), Pankúchova ulica, Dolnozemská cesta (malá severná časť)
- nové Ovsište (t.j. Ovsište v hraniciach od konca 70. rokov): ulice uvedené vyššie ako staré Ovsište + územie zastavané až od 70. rokov (predtým patrilo mimo Ovsišťa - pod Starý háj), t.j. Poloreckého ulica, Gettingova ulica, Mamateyova ulica (juh), Dolnozemská cesta (časť), Medveďovej ulica, Jankolova ulica, Ovsištské námestie, Ulica Marie Curie Sklodowskej, Ulica Alžbety Gwerkovej + niekedy sa do Ovsišťa zaraďuje aj celá Šustekova ulica
Trochu odlišné je vymedzenie Ovsišťa ako základnej sídelnej jednotky (ZSJ). Existuje totiž ZSJ Ovsište, ktorá zodpovedá len administratívnej lokalite Ekonomická univerzita (bývalé Háje 4), a okrem toho ZSJ Nové Ovsište, ktorá zodpovedá len územiu medzi ulicami Gettingova, Mamateyova a Dolnozemská cesta. Ostatné územia uvedené v predchádzajúcom odseku patria pod iné ZSJ.[4]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Územie Ovsišťa bol pôvodne ostrov, ktorý bol majetkom Pálfiovcov. Nachádzali sa tu polia, nivy, háje. Ovsište od nepamäti patrilo do vtedajšej obce Prievoz (s prestávkou počas nemeckej okupácie Petržalky v rokoch 1938-1945). Prievoz (vrátane Ovsišťa) bol spolu s Petržalkou v roku 1946 pričlenený k Bratislave (podrobnejšie pozri v článku Prievoz).
Pôvodná osada vznikla pri výletnom hostinci, pôvodne hájovni, pred prvou sv. vojnou. V roku 1921 mala 12 domov, v roku 1946 340 domov. V roku 1975 sa začalo ich búranie. Asanácia prebiehala v dvoch etapách. V roku 1975 boli asanované domy smerom od Starého hája po úroveň školy na Kosákovej ulici, v roku 1982 zvyšok obce.
V obci bolo pomenovaných 25 ulíc. K pomenovaniu ulíc došlo až po roku 1928. Ešte koncom uvedeného roku sa adresa písala: Oberufer (Prievoz), Ovsenná cesta a príslušné číslo domu, napr. 381. To bola adresa neskoršej Ovocnej ulice č. 6. Ulice boli 20. decembra 1950 premenované z dôvodu odstránenia duplicitných názvov ulíc, po pripojení viacerých obcí k Bratislave. Pôvodné názvy vtedy zostali iba uliciam: Májová, Ostrovná, Ovocná, Ovsenná. Z 25 ulíc Ovsišťa po asanácii zostali štyri ulice: Májová, Pobrežná, Sosnová a časť Mäsiarskej ulice premenovali na Klokočovu. Na týchto uliciach nájdeme aj dnes pôvodné domy. Na Klokočovej ulici, už na historickom katastrálnom území Bratislavy, stojí domček, v ktorom bola do r. 1938 spoločná škola pre Elýzium (Bratislava) a Ovsište (Prievoz). Tu vyučoval aj spisovateľ Ferdinand Gabaj. V roku 1938 bola postavená budova školy. Stojí dodnes v areáli Ekonomickej univerzity na Dolnozemskej ceste. V tom istom roku bolo Ovsište odčlenené od Československa a katastra Prievozu a pričlenené k Nemeckej ríši a katastru mesta Engerau an der Donau. Aj po oslobodení Petržalky v roku 1945 zostalo Ovsište jej súčasťou.
V katastrálnom území pôvodnej obce bola poľovnícka strelnica. Dve pôvodné budovy a tri drevené chatky z areálu strelnice môžeme nájsť na Ulici Medveďovej.
Pamiatkou na časy nie tak vzdialené je jazdecký areál Slávie SVŠT. Dočasný areál bol vybudovaný v 60. rokoch vo "Weisgrube", v jame po bývalom futbalovom ihrisku, medzi Sosnovou a Kruhovou ulicou. Terajší areál na konci Májovej ulice bol vybudovaný nadšencami jazdeckého športu na mieste jazera, nazývaného miestnymi "Halasto/Halastov".
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Staré mapy [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online.
- ↑ Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [1]
- ↑ Bratislava : plán mesta. 1. vyd. Bratislava : Freytag & berndt, 2013. ISBN 978-80-89184-19-4.
- ↑ Revízia základných sídelných jednotiek - Verejná mapa [online]. rzsj.enviroportal.sk, [cit. 2019-05-25]. Dostupné online. Archivované 2019-08-08 z originálu.
