Oxid antimonitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Oxid antimonitý
Oxid antimonitý
Oxid antimonitý
Oxid antimonitý
Oxid antimonitý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec Sb2O3
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 291,52 g/mol
Teplota topenia 656 °C
Teplota varu 1425°C
Hustota 5,2 g/cm3
Bezpečnosť
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Škodlivá látka
Škodlivá
látka
(Xn)
Ďalšie informácie
Číslo CAS 1309-64-4
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Oxid antimonitý (Sb2O3) je najdôležitejšia zlúčenina antimónu.

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Chemické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Oxid antimonitý je amfotérny oxid. Dá sa oxidovať priamo na oxid antimoničný alebo na iné antimoničné zlúčeniny. Tiež sa dá jednoducho redukovať na antimón.

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

V plynnej fázi existuje tento oxid vo forme Sb4O6. Ten má izoštruktúru k oxidu fosforečnému. Táto forma je prítomná tiež v kryštalickej kubickej forme. Monoklinická forma má lístkovú štruktúru zloženú z pyramidálnych skupín (SbO3), ktoré zdieľajú atóm kyslíku.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

  • retardér horenia pre textil a polyméry
  • činidlo pre kalenie skla, keramiky a glazúry
  • pigment

Toxikológia[upraviť | upraviť zdroj]

Oxid antimonitý je iba slabo absorbovaný tráviacou sústavou, oxid antimonitý sa dostáva do tela hlavne vdychovaním prachu. Vylučovanie z tela je pomalé, takže je nebezpečný z hľadiska chronickej toxicity. Akútne otravy niesu časté.