Oxid titaničitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Oxid titaničitý (TiO2) je najbežnejšia zlúčenina titánu. V prírode sa vyskytuje v troch modifikáciách, ako rutil, anatas a brookit, okrem toho je známych ďalších päť vysokotlakových foriem a tri metastabilné. Oxid titaničitý má široké využitie v priemysle, od bieleho pigmentu v maliarstve cez plnivá a prísady v kozmetických prípravkoch, liečivách a potravinách, až ako fotokatalyzátor.

Pigment[upraviť | upraviť zdroj]

Má najväčšiu kryciu mohutnosť spomedzi všetkých bielych pigmentov. S ľanovým olejom skoro vôbec neschne a ako olejová farba silne žltne a zvetráva (v skutočnosti nezvetráva, ale vplyvom UV katalyticky rozkladá organické oleje), preto sa používa viac na akvarel, gvaš pastel alebo nemastnú temperu. Často sa predáva ako menej hodnotná zmes s barytovou belobou a zinkovou belobou, kde tvorí niekedy len 30 %.

Zdravie[upraviť | upraviť zdroj]

V prírode sa vyskytuje vo viacerých formách a modifikáciách. Ide o látku, ktorá neškodí zdraviu a bežne sa vyžíva v rôznych oblastiach každodenného života. Je obsiahnutý v kozmetických prípravkoch, používa sa v potravinárskom priemysle, v maliarstve, v dentálnej oblasti, zdravotníctve či pre jeho sterilizačné vlastnosti v interiérových zriadeniach napr. dlaždice potreté TiO2 v kúpeľniach a iné. Pôsobením ultrafialového svetla na oxid titaničitý sa aktivuje fotokatalytická reakcia, ktorá okrem iných pozitívnych vlastností sa vyznačuje i antibakteriálnym účinkom. Počas reakcie svetla a titan-dioxidu sa uvoľňujú záporne nabité častice – ióny, ktoré zabraňujú tvorenie baktérii v mieste, ktoré prišlo do styku s TiO2 alebo ho obsahuje. Tento princíp sa vo veľkej miere využíva napr. v prostredí dentálnej hygieny ako vyhľadávaný novodobý trend starostlivosti o chrup v mnoho svetových krajinách.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FUJISHIMA, Akira; ZHANG, Xitong; TYRK, Donald. TiO2 photocatalysis and releated surface phenomena. Surface Science Report, 2008, roč. 63, čís. 12, s. 515-582.