Oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin alebo trestné oznámenie alebo oznámenie o trestnom čine je podanie (vykonané jednou z foriem povolených v § 62 (1) Trestného poriadku), ktoré má charakter procesného úkonu, ktorým osoba oznamuje prokurátorovi alebo policajtovi (vrátane vyšetrovateľa) významné skutočnosti o tom, že sa stal trestný čin. Na základe trestného oznámenia sa začne (môže začať) trestné stíhanie.

Predmet oznámenia[upraviť | upraviť zdroj]

Oznamuje sa trestný čin. O trestnom čine pozri samostatný článok trestný čin.

Forma oznámenia[upraviť | upraviť zdroj]

Pre formu trestného oznámenia platí ustanovenie Trestného poriadku pre podania, podľa ktorého podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná (§ 62 (1) Tr. por.).

Komu sa podáva oznámenie[upraviť | upraviť zdroj]

Trestné oznámenie sa podáva "orgánom činným v trestnom konaní", t.j. policajtovi alebo prokurátorovi (§ 196 (1) Tr. por.; § 10 (1) Tr. por.). V praxi trestné oznámenie podávame na najbližšej policajnej stanici službukonajúcemu policajtovi alebo na najbližšej okresnej prokuratúre.[1] Prokurátor obdržané oznámenie môže odovzdať na vybavenie policajtovi (pozri nižšie § 198 Tr. por.). Trestné oznámenie možno podať aj na ľubovoľnom súde ústne do zápisnice; ak bola zápisnica o ústnom podaní trestného oznámenia spísaná na súde, pošle ju súd bez odkladu prokurátorovi (§ 62 (2) Tr. por.).

Policajtom sa (v tomto kontexte) rozumie: vyšetrovateľ Policajného zboru; vyšetrovateľ finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní; poverený príslušník Policajného zboru; poverený príslušník vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl; poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a v objektoch Zboru väzenskej a justičnej stráže aj jeho zamestnancov a o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe; poverený pracovník finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní; veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch spáchaných na tejto lodi. (§ 10 (8) Tr. por.)

Kto podáva oznámenie (oznamovateľ)[upraviť | upraviť zdroj]

Oznamovateľom môže byť každý, kto sa hodnoverným spôsobom dozvedel o spáchaní trestného činu, t.j. očitý svedok alebo len osoba, ktorá sa o skutku dozvedela a nebola prítomná na mieste činu. Oznamovateľom môže byť nielen fyzická, ale aj právnická osoba, skupina osôb či občianske združenie. Polícia musí prešetriť aj anonymné oznámenie.[1]

Podanie trestného oznámenia je v niektorých prípadoch vyslovene povinné, t.j. v prípade neoznámenia danej osobe hrozí väzenie 3 roky. Presnejšie: Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, žže iný spáchal zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti [Trestného zákona], a taký zločin alebo trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, svojmu nadriadenému alebo služžobnému orgánu, a ak ide o osobu vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby prísluššníkovi Zboru väzenskej a justičnej strើe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (§ 340 (1) Trestného zákona) Výnimky z tohto pravidla sú uvedené v nasledujúcich odsekoch Trestného zákona. Namiesto podania trestného oznámenia môže daná osoba trestný čin (sama alebo prostredníctvom inej osoby) prekaziť (§ 341 Trestného zákona).

Obsah oznámenia[upraviť | upraviť zdroj]

Trestné oznámenie by malo obsahovať všetko, čo je oznamovateľovi o oznamovanom čine známe. Ak oznamovateľ trestný čin priamo videl, mal by uviesť okolnosti, priebeh, čas a miesto činu, celkový opis, opis oblečenia/výzoru, gestá či použité slová páchateľov, ako aj konanie páchateľov po spáchaní činu. Napríklad pri oznamovaní krádeže by mal oznamovateľ uviesť identifikačné znaky ukradnutej veci, čas a okolnosti zistenia krádeže, čas posledného videnia ukradnutej veci, polohu (miesto uloženia) ukradnutej veci pred ukradnutím, spôsob zabezpečenia ukradnutej veci proti odcudzeniu (resp. objektu proti vlámaniu), doklady potvrdzujúce vlastníctvo ukradnutej veci, približnú výšku škody, informácie na určenie možného okruhu páchateľov a prípadné informácie o spôsobe spáchania krádeže.[1]

Poučenie a vypočutie pri ústnom oznámení[upraviť | upraviť zdroj]

Ak sa trestné oznámenie podáva ústne, pre príjemcu oznámenia platí, že:

  • treba oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia a vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom;
  • ak je oznamovateľ súčasne poškodeným alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť aj o tom, či žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Výsluch osoby, ktorá podáva oznámenie, sa má vykonať tak, aby sa získali podklady na ďalšie konanie. (§ 62 (2) Tr. por.).

Ak je škoda jasne dokázaná (t.j. bez dokazovania súdom), súd odsúdeného zaviaže k náhrade škody poškodenému. Ak škoda nie je jasne dokázaná, súd poškodeného odkáže, aby uplatnil svoj nárok na náhradu škody žalobou v občianskom súdnom konaní. Poškodený musí svoje nároky na náhradu škody uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.[1]

Postup orgánov po podaní oznámenia[upraviť | upraviť zdroj]

Po podaní trestného oznámenia prokurátor a policajt bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom oznámení, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že je potrebné ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného alebo vyžiadaním písomných podkladov od oznamovateľa alebo od inej osoby alebo orgánu príslušný prokurátor alebo príslušný policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 197 [pozri nižšie] alebo § 199 [pozri nižšie] v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Prokurátor alebo policajt môže vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Táto osoba má právo odoprieť výpoveď, ak by výpoveďou spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, alebo svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťovala ako vlastnú ujmu, nesmie však byť vypočúvaná v prípadoch ustanovených v § 129.[2] Túto osobu treba poučiť o následkoch krivého obvinenia. Vypočúvaná osoba má právo na právnu pomoc advokáta. Na predvolanie a predvedenie tejto osoby alebo oznamovateľa sa primerane použijú ustanovenia § 128.[3] (§ 196 Tr. por.)

Prokurátor alebo policajt pred začatím trestného stíhania uznesením môže odložiť vec, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v § 215 ods. 2. [4] (§ 197 (2) Tr. por.). Ak nie je dôvod na takéto odloženie veci alebo na začatie trestného stíhania prokurátor alebo policajt uznesením vec a) odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, b) odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie, c) odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu, alebo d) odmietne. (§ 197 (1) Tr. por.) Uznesenie podľa §197 (2) alebo podľa §197 (1) sa doručí oznamovateľovi a poškodenému. Oznamovateľ a poškodený môžu proti uzneseniu podať sťažnosť. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín. (§ 197 (3) Tr. por.). Podrobnosti o postupe pri spomenutej sťažnosti oznamovateľa či poškodeného proti uzneseniu sú uvedené v § 185 až 195 Trestného poriadku.

Prokurátor má okrem možností podľa §197 (1) a §197 (2) aj možnosť odovzdať trestné oznámenie policajtovi. O odovzdaní trestného oznámenia policajtovi bez meškania písomne upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Prokurátor preskúma postup policajta podľa § 197, ak ho o to požiada oznamovateľ alebo poškodený najneskôr do 30 dní, a výsledok preskúmania im oznámi bez meškania. (§ 198 Tr. por.)

Policajt (okrem prípadov podľa § 197) začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného stíhania policajt upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín. (§ 199 (1) Tr. por.)

Pri niektorých typoch trestných činov (napr. ublíženie na zdraví, krádež, úžera a veľa ďalších) možno trestné stíhanie začať iba so súhlasom poškodeného. Zoznam týchto trestných činov je uvedený v § 211 Trestného poriadku. § 212 Trestného poriadku opisuje podrobnosti získavania tohto súhlasu.

Poznámky a referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d ČERNÁKOVÁ, Lucia. Ako podať trestné oznámenie [online]. najprávo.sk, 2011-08-25, [cit. 2013-09-14]. Dostupné online.
  2. § 129 je paragraf o prípadoch, kedy je zakázané vyslúchať svedka.
  3. § 128 je paragraf o predvolaní, predvedení a zabezpečení svedka
  4. § 215 je paragraf o prípadoch, v ktorých možno zastaviť trestné stíhanie.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Trestný poriadok (301/2005 Z.z.) - znenie v lete 2013
  • Trestný zákon (300/2005 Z.z.) - znenie v lete 2013
  • Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Akadémia Policajného zboru, Bratislava, 2007, 176 s.