Označovanie budov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súpisné čísla (čierne) a orientačné čísla (červené) typické pre Slovensko
Súpisné čísla a orientačné čísla na dome v Ostrave

Označovanie budov (na účely jednoznačnej identifikácie) je priradenie unikátneho čísla každej budove (pozemnej stavbe) v rámci určitej obce, inej lokality, časti obce resp. v rámci ulice či námestia (tzv. číslo domu či číslo budovy, na Slovensku súpisné číslo resp. orientačné číslo) alebo v odľahlých oblastiach niektorých štátov priradenie prostého unikátneho mena budove.

Číslo domu je súčasťou poštovej adresy. Číslo domu sa líši v rôznych krajinách a mestách. Pokiaľ ide o používanie prostých mien domov na označovanie stavieb, právna úprava mnohých krajín, napr. Slovenska či Česka, ho neumožňuje.

Použitie vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Austrália a Nový Zéland[upraviť | upraviť zdroj]

V Austrálii a na Novom Zélande sa obvykle používa európska schéma. Vo vidieckych oblastiach, kde sú domy a farmy od seba ďaleko vzdialené, sa zaviedol systém založený na vzdialenostných kilometroch, takže napr. farma vzdialená 2 300 m od začiatku cesty bude mať číslo 230.[1]

Európa[upraviť | upraviť zdroj]

Typický európsky spôsob označovania domov

V Európe je najbežnejšiou číslovacou schémou v mestách (typicky teda pri orientačných číslach) číslovanie každej strany ulice vzostupne (spravidla smerom od centra mesta), pričom jedna strana ulice (obvykle pravá pri pohľade smerom, ktorým čísla stúpajú) je číslovaná párnymi číslami a druhá strana číslami nepárnymi. Pri rozdelení budovy alebo výstavby novej je táto označená číslom s príponou písmena abecedy alebo latinskou predponou (bis, ter atď.), ako tomu je v Španielsku alebo vo Francúzsku. Tento systém je rozšírený vo väčšine krajín sveta.

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku upravuje označovanie domov zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a vykonávajúca vyhláška č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb. Vyhláška sa podľa svojho textu vzťahuje na pozemné stavby v zmysle Stavebného zákona, teda budovy.

Podľa zákona je obec povinná na vlastné náklady viesť evidenciu súpisných čísiel a evidenciu orientačných čísiel, tieto čísla stavbám určovať a stavby týmito číslami označovať tabuľkami rovnakého vzoru; súpisnými číslami musí obec stavby označovať vždy, orientačnými číslami len ak tak rozhodne (podmienkou je však existencia ulíc označených názvami). Podoba tabuliek je teda výlučne na rozhodnutí obci, ktorá je však povinná dbať, aby boli všetky tabuľky rovnakého vzoru.

Súpisné číslo má každá budova. Pokiaľ sa v obci uplatňuje označovanie orientačnými číslami, má orientačné číslo každý vchod. Pri lineárnej zástavbe majú budovy v smere od stredu obce na ľavej strane ulice nepárne čísla a na pravej strane ulice párne čísla číselného radu orientačných čísiel.[2] Časť obce, ktorá má vlastné katastrálne územie, môže mať samostatné číslovanie budov súpisnými číslami a orientačnými číslami.[3]

Česko[upraviť | upraviť zdroj]

Číslovanie domov v Prahe: vľavo (červené) súpisné číslo domu s označením katastrálneho územia, vpravo (modré) orientačné číslo

V Česku platia podobné uzancie ako na Slovensku. Označovanie domov upravuje Zákon č. 128/2000 Sb. o obciach (obecné zriadenie)[4], Zákon o hlavnom meste Prahe[5] a Vyhláška o spôsobe označovania ulíc a ostatných verejných priestranstiev názvami, o spôsobe použitia a umiestnenia čísel k označeniu budov, o náležitostiach ohlásenia o prečíslovaní budov a o postupe a oznamovaní pridelenia čísel a dokladoch potrebných k prideleniu čísel[6].

V Česku sa okrem súpisných čísel (v češtine číslo popisné) a orientačných čísel rozlišujú aj evidenčné čísla prideľované rekreačným a dočasným (napr. núdzovým) stavbám; evidenčné čísla sú obdobou súpisných čísel.

Každá obec sama rozhoduje či bude prideľovať orientačná čísla. Tie sa prideľujú spravidla v mestách, ale niektoré veľké mestá (Pardubice alebo Kladno) ich neprideľujú, naproti tomu sa používajú aj v niektorých malých dedinách. Používa sa obvyklý európsky systém s drobnými modifikáciami (napr. v Prahe prevažuje smer číslovania ulíc podľa toku Vltavy, t. j. z juhu na sever).

V Česku má obecný úrad každej obce (okrem Prahy) kompetenciu stanoviť nariadením obce (v prenesenej pôsobnosti) podobu tabuliek (farbu, tvar, rozmery, materiál atď.). Pre legislatívnu chybu pražský magistrát na rozdiel od ostatných obcí v Česku takú právomoc nemá.[7] Aj z ostatných obcí využívajú túto možnosť regulovať podobu tabuliek, danú Zákonom o obciach, v súčasnosti len máloktoré. V minulosti túto právomoc mali národné výbory a neskôr zastupiteľstvá obce, tieto vyhlášky po rozdelení samostatnej a prenesenej pôsobnosti obcí stratili platnosť a väčšinou neboli nahradené. Farba a podoba tabuliek (prípadne text na tabuľke) je väčšinou do značnej miery záležitosťou miestnej tradície; v Čechach sú vo všeobecnosti iné farebné zvyklosti než na Morave.

Spojené kráľovstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Staršia schéma značenia domov na spôsob hodín

V Británii platia pri označovaná domov európske zvyklosti. Nové budovy vložené medzi existujúce orientačné čísla majú dodatok písaný veľkými písmenami abecedy či dokonca dodatok v podobe polčísla (napr. 20½ Camberwell Church Street).

Na niektorých miestach sa z minulosti dochovalo značenie domov na spôsob hodín (jedna strana ulice číslovaná vzostupne a druhá, nadväzujúc na koniec prvej, zostupne).

Rusko[upraviť | upraviť zdroj]

V niektorých mestách Ruska, ako napr. v Petrohrade sú nepárne orientačné čísla na pravej strane ulice.

Na parcelách s niekoľkými budovami (komplex budov) je niekedy pridaný ďalší prvok adresy, tzv. корпус (korpus), obvykle používaný na adrese za číslom komplexu budov, napr. Moskovskoye shosse, dom 23, korpus 2, t. j. 2. budova na orientačnom čísle 23.

Spojené štáty americké[upraviť | upraviť zdroj]

V USA je obvyklé číslovanie podľa vzdialenosti od danej línie, takže sú bežné aj štvor- či päťčíselné adresy. V Novom Anglicku a New Yorku sú používané európske schémy.

V mestách s mriežkovým systémom ulíc adresy často stúpajú po stovkách pri každej križovatke a zodpovedajú systému číslovania ulíc, takže napr. adresa 900 Euclid Avenue v Clevelande značí, že budova stojí na rohu Euclid Avenue a 9. ulice či adresa 1610 Walnut Street vo Philadelphii značí, že budova stojí na Walnut Street medzi 16. a 17. ulicou oproti domu s adresou 1609 Walnut Street.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku House numbering na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).