Pásková jednotka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pásková jednotka DDS. Média zľava doprava: páska DDS-4 (20 GB), 112m páska Data8 (2,5 GB), páska QIC DC-6250 (250 MB) a 3,5″ disketa (1,44 MB).

Pásková jednotka (iné názvy: pohon magnetickej pásky, mechanika páskovej pamäte, neformálne pohon pásky, pásková mechanika) je v informatike hardvérové zariadenie, ktoré číta a zapisuje dáta na magnetickú pásku. Neskoršie páskové jednotky sa nazývali presnejšie kontinuálne pracujúca pásková jednotka (po anglicky streamer).

Páskové jednotky sa typicky používajú na vytváranie záloh obsahu pevných diskov. Cena páskovej jednotky je obyčajne vysoká, no samotné médiá majú cenu nízku a zároveň dlhú životnosť. Vyplatí sa teda pre ukladanie veľkého množstva dát.

Pásková jednotka je sekvenčné vstupne-výstupné zariadenie, pretože jednotka musí najprv previnúť magnetickú pásku do požadovaného miesta a potom až možno dáta čítať alebo zapisovať, čím vzniká pomerne dlhé oneskorenie (tzv. latencia). Na rozdiel od pevného disku tak neumožňuje priamy prístup (angl. random access), kedy sú vo veľmi krátkom čase prístupné akékoľvek dáta umiestnené na médiu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pásková jednotka na českej Wikipédii.