Píla (okres Pezinok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°23′00″S 17°19′00″V / 48.383333°S 17.316667°V / 48.383333; 17.316667
Píla
obec
Pila kostol.jpg
Wappen fehlt.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Región Bratislava a okolie, Malokarpatský región
Nadmorská výška 245 m n. m.
Súradnice 48°23′00″S 17°19′00″V / 48.383333°S 17.316667°V / 48.383333; 17.316667
Rozloha 0,48 km² (48 ha) [1]
Obyvateľstvo 323 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 672,92 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1602
Starosta Radovan Mičunek[3] (nezávislý)
PSČ 900 89 (pošta Častá)
ŠÚJ 508187
EČV PK
Tel. predvoľba +421-33
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Píla
Hlavná 68
90089 Píla
E-mailová adresa obecpila@stonline.sk
Telefón 64 95 208
Fax 64 95 208
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Wikimedia Commons: Píla, Pezinok District
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.obecpila.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Píla je obec na Slovensku v okrese Pezinok.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Píla sa tiahne po stranách cesty Častá – Píla v dĺžke asi 2 km. Táto cesta odbočuje z cesty v smere ČastáPezinok v časti „Píla – Lindava (rázcestie)“. Píla sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty na JJV–nej okrajovej časti Malých Karpát.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná, Podhorská.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

volakedy sa volal vydra

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb spolu s pečaťou a vlajkou predstavujú trojicu základných symbolov obce. Erb Je zrejmé, že Píla v minulosti svoj erb nemala. Nepotrebovala ho totiž. Vlastné erby v minulosti mali a skutočne používali spravidla iba veľké mestá, ktoré mali vlastné vojenské posádky. Až neskôr, keď sa používanie erbov stalo všeobecne rozšíreným javom, tvorili si vlastné erby aj menšie mestečká, ktoré sa nimi prezentovali najmä vo vlastných pečatiach. Erb Píly má takúto podobu: V modrom neskorogotickom štíte strieborný, zlato obutý, zlatovlasý svätec (sv. Jozef) so zlatou bradou a zlatou gloriolou okolo hlavy, v pravici držiaci striebornú trojitú ľaliu na zlatej stopke, v pravici zlatú rámovú pílu so strieborným listom.

Pečať obce Píla je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC PÍLA. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami.

Vlajka obce Píla pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, bielej, žltej, modrej, bielej, žltej a modrej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky.

Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie:

Od obecnej pečate možno odvodiť okrúhle pečiatky obce. Ich pečatné pole sa nelíši od obecnej pečate, no kruhopis sa mení podľa toho, či ide o pečiatku starostu, obecného zastupiteľstva, alebo obecného úradu.

Zástava obce Píla má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje voľ kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o koruhvu).

Krátka zástava obce Píla je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.

Koruhva obce Píla predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar. Farby sú zoradené zľava doprava.

Znaková zástava obce Píla má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je rozvinuté do celej plochy textilu.

Kombinovaná, alebo tiež „veľká“ koruhva obce Píla predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.

Štandarda starostu obce Píla má medzi ostatnými symbolmi osobitné postavenie. Je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec vznikla v prvej polovici 16. storočia okolo píly, patriacej červenokamenskému panstvu. Prvá písomná zmienka je z roku 1602. Fuggerovci, majitelia hradu Červený Kameň v 16. storočí, vlastnili v prvých rokoch dve píly, ktoré dali postaviť pod hradom v doline rieky Gidry. Vodné píly a príbytky pre piliarov sa stali základom osady Píla. Červenokamenské píly spracovávali predovšetkým jedľové drevo. V roku 1948 však nevýnosnosť niektorých píl viedla k ich zrušeniu. Ako prvá sa zrušila vodou poháňaná „Trnkova – Holešova – Hubertova píla“. V roku 1950 prišlo k demontovaniu poslednej z píl na rezanie a spracovávanie dreva - parnej píly. Tým sa prakticky končí rozmach drevárskeho priemyslu v tejto obci. Obec sa pôvodne volala Nová Ves, presnejšie „Nová Ves pod hradom Červený Kameň“ (VYFALU SUB ARCE WEOREOSKW) a najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z roku 1602. V písomnostiach z roku 1645 sa spomína richtár tejto obce. Neskôr dostala obec „Nová Ves pod hradom Červený Kameň“ pomenovania:

  • v roku 1770 – PÍLA,
  • v roku 1808 – PÍLA, SÄGMÜHL,
  • v roku 1912 – GIDRAFÜRÉSZ,
  • v roku 1920 – PÍLA, PILY,
  • v roku 1953 – PÍLA.

V druhej polovici 17. storočia sa v blízkosti obce Píla nachádzala Pálfiovská papiereň, ktorá dodávala papier aj pre kníhtlačiareň Trnavskej univerzity. V roku 1722 i v rokoch nasledujúcich pracovala Pálfiovská súkenka, ktorá dodávala svoje výrobky pre armádu. V roku 1728 majiteľ daroval súkno na osem oblekov pre obyvateľov chudobinca. V rokoch 17941801 pracovala manufaktúra na výrobu súkna. Veľa z výroby sa dodávalo do susedného Rakúska, ale aj na Moravu a na „dolnú“ zem. Priamo v obci sídlila dielňa na výrobu medených kotlov, ktorá bola činná až do roku 1916. Potom bola prestavaná na ryhovňu valcov pre mlyny („Hámra – ryhovňa valcov pre mlyny“), v roku 1950 však bola zrušená. Nachádzali sa tu aj tzv. „múčne“ mlyny, ako ich nazývali miestni obyvatelia, aby ich odlíšili od ostatných mlynov. Niektoré z nich dávali zemepáni do prenájmu. Oproti mlynu nazývaného „Prachárna“ sa nachádzala pánska Pálfiho prádelňa. Na tomto mieste bola v roku 1904 postavená škola. Bola to štátna budova postavená Ministerstvom „kultu“. Nachádzala sa v nej jedna učebňa a dvojizbový byt pre správcu školy. Pred výstavbou budovy školy bola „škola“ umiestňovaná v rôznych domoch ako napríklad v obecnom a v bývalom pánskom dome s číslom 7. Istý čas chodili deti aj na hrad, kde ich vyučoval tamojší kňaz. V roku 1940 sa pričinením správcu školy zriadila aj nemecká škola s 15 žiakmi. Sedem žiakov prestúpilo z miestnej slovenskej školy, ostatní boli doplnení z nemeckej školy z Piesku. V roku 1941 sa miestna ľudová škola pretvorila na rímsko – katolícku ľudovú školu. Majiteľom sa stala obec Píla, hoci bola nevládna. Pri pretvorenej miestnej škole sa ustanovil aj školský výbor na čele s predsedom, ktorým sa stal farár zo susednej obce Častá. V roku 1977 bola škola pre zlý stav budovy zrušená. Žiaci dodnes chodia do Základnej školy v Častej alebo v Modre. Uprostred obce stojí kostolík zasvätený Navštíveniu Panny Márie. Pôvodný kostol bol postavený niekedy koncom 17. storočia. V roku 1744 bol opravovaný. Dnešný kostolík pochádza z roku 1822. V tomto roku bol aj benedikovaný budmerickým farárom a dekanom. V roku 1870 bol kostol opravovaný nákladom papiernického majstra. V roku 1935 bol poškodený požiarom. Opravil sa, pričom bola zhotovená nová strecha. Kostol je polygonálne uzavretý so zaklenutou valenou klenbou. V štítovom priečelí má menšiu ihlanovitú vežu. Vizitácie spomínajú zariadenie kostola. V roku 1713 bol v kostole „PILA SUB ARCE“ kalich, paténa, kazula, alba, purufikátorium, korporál, velum atď. Vizitácia z roku 1811 spomína obraz – kópiu Panny Márie Regenburskej. Povesť spomína, že istý panský poľovník raz do tohto obrazu strieľal, načo onedlho oslepol. Miesta otvorov od striel boli do roku 1892 viditeľné. V roku 1781 bol postavený v obci kríž. 16. augusta 1880 bol posvätený nový kríž, posviacku vykonal budmerický farár. Nakoľko obec nebola finančne sebestačná, od 1. októbra 1944 prestala Píla jestvovať ako samostatná obec a bola pričlenená k Častej až do roku 1954, kedy sa opäť stáva samostatnou obcou. Tento stav pretrváva dodnes.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Starostom je od roku 2010 pán Mgr. RNDr. Ing. Radovan Mičunek PhD. (SMER).

Poslanci OZ (2010-2014): Marta Koleková, Daniela Kschillová, Katarína Kučerová, Mgr. Filip Pudmarčík, PaedDr. Zuzana Vaňkova.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nenachádza žiadne školské zariadenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]