Púchovská kultúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Púchovská kultúra alebo púchovská skupina bola archeologická kultúra cca od 300 pred Kr. do 180 po Kr. (podľa zriedkavých názorov až do 4. stor. po Kr.), ktorá sa v 1. storočí pred Kr. rozkladala v severnom strednom a západnom Slovensku, na severovýchodnej Morave a v Malopoľsku, po prelome letopočtov už len na na strednom (prevažne severnom) Slovensku a v okolí Krakova. Púchovská kultúra v užšom zmysle sa začína v polovici 2. storočia pred Kr.

Pomenoval ju Eduard Beninger roku 1937 podľa náleziska Púchov, ktoré v polohe Skalka skúmal Emil Hoenning v rokoch 1888 – 1894.

Etnicita[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa písomných prameňov sa zvykne stotožňovať s Kotínmi, ktorých spomínajú antické texty, ale aj/alebo ojedinele s kmeňom Osov, s germánskymi Sidónmi a s málo preskúmanými Burmi, no aj so Slovanmi.

Ak si odmyslíme písané dokumenty, tak z čisto archeologického pohľadu išlo o typickú zmiešanú horskú skupinu zrejme s viacerými etnickými komponentmi. Vznikla zhruba na severnom Slovensku okolo 300 pred Kr. zmiešaním (starých) prvkov lužickej kultúry a (nových) prvkov keltskej kultúry. Neskôr pribudli aj dácke prvky a prvky przeworskej kultúry a germánske prvky.

Najviac historických a archeologických dôvodov umožňuje stotožniť púchovskú kultúru s Kotínmi.

Predpúchovský horizont[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá fáza púchovskej kultúry (cca do 100 pred Kr.) sa nazýva predpúchovský horizont (alebo predpúchovská skupina). V tejto fáze má keramický inventár skoro len halštatský charakter, objavili sa ale aj laténske kovové výrobky. Nadväzovali sa prvé kontakty s Keltmi, budovali sa hradiská a veľké hraničné opevnenia (Podtureň). Doložená je ťažba rúd a keltské mince.

Klasický laténsky stupeň[upraviť | upraviť zdroj]

Asi v polovici 2. storočia pred Kr. sa na severnom Slovensku sformoval tzv. (klasický) laténsky stupeň púchovskej kultúry (púchovská kultúra v užšom zmysle). Nápadne sa zvýšila hustota osídlenia, vznikli nové osady a hradiská a materiálna kultúra prebrala mnohé znaky keltskej kultúry (najmä razbu vlastných mincí) – tieto práve definujú klasickú púchovskú kultúru. Zdá sa, že v polovici 2. storočia pred Kr. došlo k presunu časti obyvateľstva z Panónie alebo juhozápadného Slovenska na severné Slovensko. Rozlišujú sa tri geografické zóny laténskeho stupňa:

  • a) Považie, Ponitre a Pohronie na styku s keltsko-dánskym územím
  • b) stredné Považie a severovýchodná Morava
  • c) Orava, južné Malopoľsko, Liptov, Spiš.

V laténskej fáze vznikali veľké centrá jednotlivých regiónov, v ktorých pozorujeme intenzívnu výrobu a spracovanie kovov, vyskytovali sa importy z Itálie, Norika a Panónie. Razili sa vlastné mince, koncom 1. stor. pred Kr. strieborné minci tzv. veľkobystereckého typu. U väčších sídlisk rozlišujeme veľké, centrálne hradiská so zložitými opevneniami a malé hrádky s jednoduchým drevohlinitým opevnením. Hroby z tohto obdobia sú takmer neznáme, známe sú však obetiská (Liptovská Mara, Prosné). Na obetisku v Prosnom sa spaľovali ako obetiny predmety zo železa, bronzu i zlata, ďalej keramika a určité časti tiel zvierat, ale aj ľudí. Objekt sa nachádzal v odľahlom horskom údolí mimo súvekých sídlisk. Väčšia bola svätyňa na centrálnom hradisku v Liptovskej Mare, kde sa na veľkých žiaroviskách spaľovali obetné dary vo forme šperkov, mincí, poľnohospodárskych plodín a zvierat, kým v hlbokej jame v strede objektu ležali nespálené pozostatky ľudských obetí. Tieto obetiská dokladajú príslušnosť k chtonickým, podsvetným kultom, súvisiacim hlavne so zabezpečovaním plodnosti a úrody.

Prechodný katastrofický horizont[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo prelomu letopočtov (najmä na začiatku nášho letopočtu) dochádza v púchovskej kultúre k veľkým zmenám (tzv. prechodný katastrofický horizont púchovskej kultúry): veľké centrálne hradiská (Liptovská Mara – Havránok) končia v horizonte spálených a zničených osád (zrejme vojna v súvislosti s germánskou expanziou) a trochu neskôr v materiálnej kultúre silnie przeworský a dácky vplyv.

Rímska fáza[upraviť | upraviť zdroj]

Potom nasledovala tzv. rímska fáza púchovskej kultúry – v starej rímskej dobe badať čiastočné opätovné oživenie sídlisk a ich produkcie. Počet sídlisk sa zmenšil, zato boli väčšie. Rozsah kultúry sa zmenšil o okrajové oblasti. Badať aj vplyvy Dákov (okolo prelomu letopočtu), trocha neskôr vplyvy przeworskej kultúry (severné vplyvy) a kvádske (južné vplyvy). Pozoruhodná je zmiešaná przeworsko-púchovská enkláva v oblasti Krakova zameraná na výrobu soli.

Podľa doterajších nálezov kultúra zanikla v súvislosti s markomanskými vojnami okolo 180 po Kr., čo by potvrdzovali aj písomné správy referujúce o presídlení Kotínov v tomto období do Panónie.