Pľúcnatce

	Pľúcnatce
	; slimák záhradný
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	prvoústovce (Protostomia)
Skupina	špirálovce (Spiralia)
Línia	trochofórovce (Trochozoa)
Nadkmeň (superphylum)	Eutrochozoa
Kmeň (phylum)	mäkkýše (Mollusca)
Podkmeň (subphylum)	schránkovce (Conchifera)
Trieda (classis)	ulitníky (Gastropoda)
Podtrieda (subclassis)	pľúcnatce (Pulmonata)
Vedecký názov
	Pulmonata; Linnaeus, 1758
Synonymá
	pľúcnaté
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Pľúcnatce alebo staršie pľúcnaté (lat. Pulmonata) sú podtrieda ulitníkov. Sú to suchozemské ulitníky, niektoré sa však druhotne vrátili do sladkej, výnimočne do morskej vody. Majú 1 – 2 páry tykadiel, ktoré sú často zatiahnuteľné. Noha je vždy bez viečka, no za sucha alebo pred hibernáciou kožné žľazy vylučujú nepravé viečko (epifragma), ktoré je blanité, často inkrustované CaCO₃. Epifragma nesúvisí s telom, pri vyliezaní z ulity odpadá. Dýchacím orgánom je pľúcny vak, ktorý vznikol z prednej časti plášťovej dutiny. Má prekrvené steny a obyčajne uzatvárateľný otvor. Chiastoneuria je vyvinutá, ale menej zreteľná, pretože gangliá sú druhotne presunuté do prednej časti tela.

Rozmnožovanie a vývin[upraviť | upraviť zdroj]

Pľúcnaté ulitníky sú hermafrodity s dosť zložitým reprodukčným aparátom: Gonáda (ovitestes) je v plášťovej dutine vzadu, sčasti obalená hepatopankreasom. Gonodukt smeruje dopredu, ako slepý lalok je naň napojená bielková žľaza a ďalšie akcesorické žľazy, ktoré produkujú rôsolovitý alebo blanitý obal vajíčka. Vyústenie pohlavných orgánov je na pravej strane pri hlave: nachádza sa tu penis a obyčajne aj zvláštny orgán, tzv. šípový vak (bursa telae). Šípový vak obsahuje tenké ostré vápnité šípy, z ktorých jeden sa pri kopulácii zabodáva do tela partnera. Predpokladá sa, že účelom tohto zariadenia je vzájomné dráždenie. Pri kopulácii si jedince vlastne vymieňajú spermie.