Paňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°13′49″S 18°13′36″V / 48.230278°S 18.226667°V / 48.230278; 18.226667
Paňa
obec
Pana kostol.jpg
Flag of Pana.gif
Vlajka
Coat of arms of Pana.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nitra
Nadmorská výška 178 m n. m.
Súradnice 48°13′49″S 18°13′36″V / 48.230278°S 18.226667°V / 48.230278; 18.226667
Rozloha 11,26 km² (1 126 ha) [1]
Obyvateľstvo 366 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 32,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1239
Starosta Milan Korenči[3] (SMER-SD)
PSČ 951 05 (pošta Veľký Cetín)
ŠÚJ 500666
EČV NR
Tel. predvoľba +421-37
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Paňa
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.pana.ocu.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Paňa (maď. Nemespann) je obec na Slovensku v okrese Nitra. V stredoveku bola kuriálnou obcou predialistov patriaca do Vrábelskej a Svätojurskej stolice Ostrihomského arcibiskupstva. Po 1848 sa dostala pod správu Nitrianskej župy.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Leží na Žitavskej tabuli, v Podunajskej nížine, na 13 km JV od Nitry a 7 km na Z od Vrábeľ. Rozprestiera sa na dvoch brehoch paňanského potoku, pri ceste medzi Veľkým Cetínom a Dyčkou. Neďaleko sa nachádza aj obec Lúčnica nad Žitavou. Z kultúrneho hľadiska patrí do oblasti Podzoboria. Patrili k nej: Sósvölgypuszta, Lakitsov majer, pusta Žigárd.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa svedecta archeologických nálezov na jeho mieste sa usadili prvý ľudia už pred 4000 rokmi. Výskum prebiehali v r. 1972, kde sa našli pozostatky sídliska z doby bronzovej a hallštattskej.

Podľa zachovaných písomných prameňov v dnešnom hone Žigárd existovala v stredoveku dnes už zaniknutá osada (1156 Asgar, 1232 Ysgar).[4]

Dnešnú obec podľa zachovaných písomných prameňov spomínajú prvýkrát v r. 1239 v tvare Poonh. V tom roku Bela IV. oslobodil príslušníkov Ostrihomského arcibiskupstva od všetkých štátnych daní. Paňu spomínajú ako obec rybárov, obyvateľov spolu s cetínčanmi ako výrobcov sietí a sokolníkov.[5] Názov obce odvoďujú od mena Panteleimon, alebo zo západoslovanského mena Páň. Maďarský názov poukazuje na drobnú šľachtu. Podľa miestnych ústnych tradícii obec dostala svoje meno od Panny, dcéry pána lesov v Trninách (chotár obce).[6]

V r. 1310 Nitrianska kapitula dosvedčila, že synovia Woyka z Pane majú dať peniaze za prenájom pol porcie sebreda v Pani.[7] V r. 1397 vojaci vypálili obec. Vtedy vedľa Pane sa objavuje aj ďalšia obec s menom Ponharasztya.[8] V rokoch 1403, 1435 a 1448 sa objavuje v dokumentoch arcibiskupstva. V polovici 15. storočia robili v obci škody husiti.[9]

Po bitke pri Moháči sa zvýšilo turecké nebezpečenstvo. Podľa prameňov prvý útok nastal v septembri 1530.[10] V roku 1545 spolu s Dolným a Horným Cetínom bola aj Paňa napadnutá, neskôr v roku 1554 bola zasiahnutá spolu s Vráblami. Bohužial v súpise predialistickej stolice od Mikuláša Oláha z rokov 1550 – 1554 Paňa nie je zaznamenaná, ale podľa opisu z roku 1554 mala jeden kuriálny pozemok.[11]

Neskoršia pečať obce je známa z roku 1844

Po Prvej viedenskej arbitráži patrila k Maďarsku, hranica viedla pri obci[12]. Najprv patrila do Bratislavsko-Nitrianskej, potom do Tekovsko-Hontianskej spojenej župy. Z malej židovskej komunity, ktorá mala 24 duší v roku 1938[13], sa vrátilo po vojne iba zopár osôb. V roku 1942, počas druhej svetovej vojny otvorili v obci poštu. Vo vojne padlo 22 osôb z obce, pomník padlých hrdinov je umiestnený v cintoríne. Obec bola oslobodená 28. marca 1945. JRD bolo založené v roku 1950. Regulácia potoka sa uskutočnila v roku 1969.

Základná škola, ktorá v obci fungovala už od začiatku 19. storočia (od 1865 rímskokatolícka) a v roku 1932 bola založená aj slovenská časť, bola nakoniec zrušená v roku 1982.

Kostol bol vystavaný v roku 1722. Je zasvetený Všetkým Svätým. Renovovali ho v rokoch 1876, 19321933, 1949, 1965, 1994 a 2007. Dnešné maľby, farebné okná aj organ pochádzajú z rokov 19321933 a zvon z roku 1929.

Ľudová kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Oproti vojkskej stolice[14], farby sviatočnej uniformy vrábelskej stolice nie sú zatial známe.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Isk. Történeti Feljegyzések. 1926 – 1938 rukopis Nemespann.
  • J. Hunka – O. Mácsay: Paňa 760 rokov 1239 – 1999. 1999 Nitra.
  • Szeghalmy, Gy.: Felvidék. 1940 Budapest.
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. Marsina, R. (Ed.) 1971: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I. Bratislavae, No. 392.
  5. "...et nostro quasdam terras seu possessiones nostras cum suis servitoribus condicionariis, retiferis scilicet et falconariis perpetuo et irrevocabiliter archiepiscopo et archiepiscopatui Strigoniensi, videlicet Poonh iuxta villam Chethen in comitatu Nitriensi..." (Marsina, R. (Ed.) 1987: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. Bratislavae, 40/ No. 55: 35-37; Kis, P. 2004: A királyi szolgálónépi szervezetek. Doktori disszertáció, Szegedi Tudományegyetem, 96).
  6. Stanislav, J. 1948: Slovenský juh v stredoveku I-II, 390; Kiss, L. 1988: Földrajzi nevek etimológiai szótára. Budapest, II/ 231; Hunka/Mácsay 1999, 31.
  7. Lipszky, J. 1808: Repertorium, 494; Knauz, N. 1882: Monumenta ecclesiae Strigoniensis II, 617; Prokopp, Gy. 1966: Az esztergomi prímási levéltár XV. századi leltára, Levéltári Közlemények 37, 122 No. 55; Sedlák, V. 1980: Regesta Diplomatica nec non Epistolaria Slovaciae I. Bratislavae, 324 – 325 No. 742 – 743; Hunka-Mácsay cit. p. 6.
  8. Mályusz, E. 1951: Zsigmondkori oklevéltár I (1387 – 1399), 521 No. 4723; Hunka-Mácsay cit. p. 6 – 7
  9. Chaloupecký, V. 1937: Středověké listy ze Slovenska. Praha, 29 No. 26; Hunka-Mácsay cit. p., 7 – 8.
  10. Dedek, C. L. 1899: IV. Nyitravármegye az ország három részre oszlásának idejében - Török betörések, in: Borovszky Samu (szerk.): Magyarország vármegyéi és városai. Nyitra vármegye, 613.
  11. Urbaria et Conscriptiones 45:25, fol. 36 (pag. 45); Ozorai József 1887: Az egyházi vagy praediális nemesek és birtokuk. Esztergom, 110 – 113.
  12. Suba János 2004: Az első magyar-szlovák határ leírása. Nógrád Megyei Múzeumok Évkönyve XXVII-XXVIII, 69.
  13. Osudy slovenských Židov
  14. Kocsis Aranka 1997: A vajkai szék nemesei. Pozsony, 60-64.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]