Pabianice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 51°39′S 19°23′V / 51.650°S 19.383°V / 51.650; 19.383
Pabianice
mesto
Pabianice centrum.jpg
Centrum Pabianíc, ulica Zamkowa
POL Pabianice flag.svg
POL Pabianice COA.svg
Štát Poľsko Poľsko
Vojvodstvo Lodžské
Okres Pabianicki
Obec Pabianice (mestská)
Nadmorská výška 174–203 m n. m.
Súradnice 51°39′S 19°23′V / 51.650°S 19.383°V / 51.650; 19.383
Rozloha 32,99 km² (3 299 ha)
Obyvateľstvo 69 598 (2010)
Hustota 2 109,67 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 95-200
Telefónna predvoľba +48 42
EČV EPA
TERC 1008021
Adresa ul. Zamkowa 16
95-200 Pabianice
Poloha mesta v rámci Poľska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Poľska
Wikimedia Commons: Pabianice
Webová stránka: www.um.pabianice.pl

Pabianice (nem. Pabianitz) sú mesto v Lodžskom vojvodstve, v rovnomennom okrese. V roku 2004 v ňom žilo 71 313 obyvateľov. Patrónom mesta je Svätý Maximilián Kolbe. Takmer všetci obyvatelia sú poľskej národnosti a rímskokatolíckeho vierovyznania.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Rozloha mesta je 32,98 km². Pabianice sa rozkladajú na nížine. Najnižší bod je situovaný nad riekou Dobrzynkou, 174 m n. m. Najvyšší bod má hodnotu 203 m n. m.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik mesta a pôvod mena[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol Svätého Matúša

Pabianice vznikli zrejme na prelome 10. a 11. storočia ako neveľká osada pri riečke Dobrzynka. Zakladateľom obce bol pravdepodobne muž menom Fabian (Pabian), je možné, že bol pôvodom z Čiech, nakoľko v tých časoch tam bolo toto meno veľmi obľúbené. Existuje však verzia, že názov má pôvod v záľube zakľadateľov mesta v poľovačke (s tým, že pôvodný variant znel Pobijanice, zo slova bijanie), ale traduje sa aj verzia o kňažnej Fabianke, ktorá bola tak mrzká, že sa musela ukrývať pred ľuďmi na tunajšom zámku.

Mestské práva získali v roku 1297 (niektorí historici dátum spochybňujú).

Mesto troch národov[upraviť | upraviť zdroj]

V 18. storočí začínajú do mesta prichádzať nemeckí kolonisti. Boli zruční remeselníci (krajčíri, farbiari). Časť z nich sa polonizovala (napr. predkovia Maximilána Kolbeho). Tretím významným etnikom boli Židia, v roku 1836 vznikla židovská obec, 1847 postavili synagógu. V roku 1849 tvorili 15 percent obyvateľov. Až do roku 1862 však mali formálne zakázané bývať v meste.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Pabianice boli včlenené do Tretej ríše. Boli zatvorené všetky poľské školy, plánovalo za vysídlenie Poliakov na východ a osídlenie mesta Nemcami. Poľskí obyvatelia boli vysťahovaní z lepších domov, do ktorých sa nasťahovali Nemci.

Začiatkom roku 1940 bolo vytvorené geto pre židov, väčšina jeho obyvateľov bola neskôr zavraždená (mnohí zahynuli už predtým kvôli epidémiam a hladu). Vojnu prežilo len veľmi málo židovských obyvateľov, tí sa zväčša vysťahovali do Izraela.

Známi Pabianičania[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Súradnice: 51° 39′ 00″ s. š., 19° 23′ 00″ v. d.