Padací most

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Padací most

Padací most je častá súčasť stredovekých hradov a pevností. Začali sa objavovať okolo roku 1300 a veľmi sa rozšírili v 14. a 15. storočí v Taliansku a Francúzsku.[1] Jeho zmyslom bolo maximálne sťažiť prístup nepriateľa k hlavnej alebo vedľajšej bráne, ktorá aj napriek mnohým vylepšeniam a doplnkom obranného systému (nad sebou alebo vo svojom bezprostrednom okolí) často predstavovala závažnú slabinu v obrane.

Padací most predstavoval vrchol celej myšlienky a podstatné zlepšenie oproti svojim predchodcom, ktorými boli rozoberateľné či ľahko zničiteľné mosty. Tieto naďalej pretrvávali popri padacích mostoch u rozostavaných, menších či chudobnejších hradov ako lacnejšie riešenie alebo provizórium.

Hlavná výhoda padacieho mosta spočívala v tom, že ho bolo možné zdvihnúť veľmi rýchlo, a že po zdvihnutí zostával bez poškodenia pripravený k rýchlemu spusteniu, ak by bolo potrebné vykonať výpad. Ďalším plusom bolo, že zdvihnutý často úplne zakryl vstup brány a teda ešte posilnil jej obranu. Naproti tomu tu boli aj nevýhody – ak ho nepriateľ dokázal spustiť (a zároveň nezničiť), získal tým často neoceniteľnú výhodu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Toy, Sidney: Castles, Their Construction and History, s. 202

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Padací most na českej Wikipédii.