Paganini (opereta)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Paganini je opereta, ktorú skomponoval Franz Lehár. Premiéra sa konala 30. októbra 1925 v Johann Strauss Theater vo Viedni. Libreto napísali Paul Knepler a Béla Jenbach. Pôvodný text s názvom „Hexenmeister“ napísal Knepler (vraj bez nejakých ambícií), k Lehárovi ho doručil jeho priateľ Viktor Wögerer. Námet čerpal zo života slávneho huslistu Niccola Paganiniho. Verše libreta upravil Béla Jenbach.

Postava Paganiniho bola ako stvorená pre speváka Richarda Taubera, ktorý mal skvelý hlas a bol už v tom čase Lehárov priateľ. Na viedenské predstavenia operety však Tauber nebol voľný. K úspechu operety dopomohol až na jej Berlínskej premiére, 30. januára 1926. Ženskú hlavnú úlohu (Elisa) skvele zaspievala v Berlíne Vera Schwarz.

Touto operetou sa začala nová éra v hudbnej tvorbe Franza Lehára. Hudobne sa čoraz viac približuje opere (hudba je dramatickejšia, postavy sú hudobne vyjadrené do väčšej hĺbky). V tom ho oplyvnil hlavne Puccini, s ktorým Lehára spájalo priateľstvo a vzájomný obdiv. Lehár začína tvoriť diela, ktoré sa nekončia šťastne, čo je na operety dosť nezvyčajné. Láska hlavných postáv ostáva nakoniec nenaplnená. Aj tieto Lehárove smutne končiace operety mali u obecenstva veľký úspech.

Hlavné postavy[upraviť | upraviť zdroj]

postava Hlasový rozsah
Mária Anna Elisa - kňažná z Lucca soprán
Paganini tenor
Bella Giretti - operná speváčka soprán
Pimpinelli - starosta tenor
Knieža Felice Bacchiocchi - manžel Anny Elisy tenor
Gróf Hedouville - Napoleonov generál

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

I. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Paganini prichádza do malého kniežatstva Lucca. Niektorých očarí svojou hrou, iní na neho hľadia podozrievavo.

Knieža z Luccy usporadúva veľký hon. Na okolí jeho zámku žije Paganini, ktorý sa náhodou stretáva s manželkou kniežaťa Felice a sestrou Napoleona, kňažnou Máriou Annou Elisou. Tej sa ihneď veľmi zapáči Paganiniho hra a ani samotný umelec jej nie je nesympatický. Elisa je mladá žena a po boku kniežaťa sa dosť nudí. Navyše knieža je jej aj tak neverný s opernou speváčkou Bellou Giretti. Elisa využije situáciu a pritlačí na manžela, aby zrušil svoj zákaz Paganiniho koncertu v Lucce, inak zverejní jeho flirt s Bellou.

II. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

O pol roka neskôr je už Paganini dvorným dirigentom a hudobným riaditeťom opery v Lucce. Zaujímajú ho karty a ženy. Okrem Elisy dvorí aj Belle, ktorej venuje svoju skladbu, pôvodne skomponovaú pre Elisu. Bella ju kňažnej s hrdosťou ukáže.

Napóleonovi sa pôsobenie Paganiniho nepáči a pošle generála Hédouville, aby ho vyhnal z Luccy. Knažná, ktorá je nahnevaná na Paganiniho prikáže Hédouvillovi, aby ho zatkol po skončení nadchádzajúceho koncertu. Paganini hrá na koncerte tak pekne, že Elisa svoje rozhodnutie oľutuje a pomôže mu utiecť.

III. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Paganini uteká do krčmy blízko hraníc kniežatstva, aby mu miestny gang pomohol v noci prejsť cez hranice. V krčme je aj Bella, ktorá chcela, aby ju Paganini vzal so sebou, ale neuspeje. Rozhodne sa teda pre Pimpinelliho, starostu mesta Lucca, ktorý jej už dlhšie dvorí. Onedlho prichádza Elisa v prezlečení za pouličnú speváčku. Aj s tou sa však Paganini rozlúči, pretože on musí ďalej sám - on a jeho umenie nepatria žiadnej žene, ale celému svetu ...

Skladby[upraviť | upraviť zdroj]

Hrubo sú vyznačené najznámejšie skladby.

  • Schönes Italien
  • Was ich denke, was ich fühle
  • Mit den Fraun auf Du und Du
  • Des rieches höchste Zier
  • Wenn keine Liebe wär
  • Gern hab ich die Fraun geküsst
  • Niemand liebt dich so wie ich
  • Liebe, du Himmel auf Erden
  • Einmal möcht ich was Närrisches tun
  • Was uns heut bedrückt ... (finale II. dejstva)
  • So ein Mann ist eine Sünde wert
  • Wer will heut Nacht mein Liebster sein ?
  • Du darfst keiner Frau gehören (Finale)