Pair (Francúzsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pair [vyslov: pér] (franc. < starofr. per < lat. par = rovný (v hodnosti), spoločník rovného, súdruh) bola vyššia šľachtická hodnosť vo francúzskych monarchiách.

Pairom sa stávala osobnosť z prostredia šľachty, ktorá sa stala členom kráľovskej rady. Kráľovská rada bola poradným orgánom kráľa, tiež volila kráľa, ak vznikla potreba. Pairi rozhodovali aj o následníctve, ak nebolo v priamej línii. Pairov menovali monarchovia. Títo šľachtici požívali výhody a príjmy z titulu tejto hodnosti a boli členmi kráľovskej rodiny, s ktorou spolu zasadali v rade. Mali právo vstupu na kráľove pozemky v povoze, mohli tancovať s kráľovými príbuznými, zúčastňovali sa kráľovej omše. Vždy mali titul vojvodu a ich manželky vojvodkyne. Táto hodnosť bola dedičná „po meči“.

Prvýkrát boli pairi (v novšom poňatí) ustanovení v roku 1275 kráľom Filipom III.. Vymenoval 12 pairov, z nich bolo 6 cirkevných prelátov a šesť laických šľachticov. Právo zasadať v kráľovskej rade mali do roku 1667, kedy boli ich politické právomoci oslabené. V tomto roku pairi prešli do parížskeho magistrátu ako prísediaci jeho predsedu s právom nosiť na zasadaniach meč.

Počas Francúzskej revolúcie bola hodnosť „pair“ zrušená. Obnovená bola pre členov panskej snemovne (Hornej komory Národného zhromaždenia), od roku 1831 prestala byť dedičná a zanikla 1848. Fungovala teda v obdobiach dvoch Reštaurácií, Sto dní a Júlovej monarchie.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Duc et pair na francúzskej Wikipédii.