Pakt Ribbentrop-Molotov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Molotov, Joachim von Ribbentrop a Stalin pri podpisovaní zmluvy. Moskva, 23. august 1939

Pakt Ribbentrop-Molotov alebo Pakt o neútočení alebo Pakt Stalin-Hitler bola zmluva medzi Hitlerovým Nemeckom a Sovietskym zväzom, ktorý bol vedený Stalinom, Hitlerovi sa vďaka tejto zmluve podarilo získať dôležitého spojenca, tým pádom bola pre neho vojna otvorená. Pakt vznikol z iniciatívy Nemecka.

Zmluva bola podpísaná v Moskve 23. augusta 1939. Pomenovanie paktu vzniklo z priezvisk dvoch vyjednávačov: Hitlerovho ministra zahraničných vecí Joachima von Ribbentrop a Vjačeslava Molotova, ktorý bol ministrom zahraničia v stalinskom ZSSR.

V zmluve sa obe strany zaviazali, že nepoužijú vojenskú silu proti druhej strane a nespoja sa s jej nepriateľmi. Fakticky si rozdelili sféry vplyvu v Poľsku, ktoré potom 1. septembra 1939 bolo napadnuté Nemeckom zo západu, kým Sovietsky zväz obsadil východné poľské územie. Východ a západ Poľska delili rieky Visla - Narev - San. Táto línia sa volala demarkačná čiara. Išlo o 4. delenie Poľska v histórii. Pobaltské štáty - Lotyšsko, Estónsko a Fínsko sa podľa dohody dostali do sféry vplyvu ZSSR. Litva mala mať zvláštne postavenie, kde mala byť oblasť mesta Vilnius miestom záujmu oboch krajín.

Tento pakt ukončil politiku appeasementu (ústupkov) zo strany Francúzska a Spojeného kráľovstva. Hitler bral pakt ako nezáväzný, pričom pre Stalina tento pakt znamenal istotu. V septembri 1939 bola zmluva doplnená tajným dodatkom o priateľstve a vzájomnej spolupráci.

ZSSR v priebehu leta 1940 vojensky obsadil Lotyšsko, Estónsko aj Litvu, to aj napriek tomu, že Litva mala mať osobitné postavenie a nepatrila celá do sovietskej sféry vplyvu. Fínsko nebolo obsadené, ale 30. novembra 1939 napadnuté v tzv. zimnej vojne. Zmluva o vzájomnom priateľstve oboch diktatúr bola v podstate dodržiavaná až do 22. júna 1941, kedy nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz (operácia Barbarossa).

Parlament Ruskej federácie sa za pakt a z neho vyplývajúce dôsledky verejne ospravedlnil.

Vo svete je na výročie podpisu paktu antikomunistami oslavovaný Deň obetí nacizmu a komunizmu (v anglicky hovoriacich krajinách Black Ribbon Day), v pobaltských krajinách je oslavovaný ako oficiálny štátny sviatok. Rezolúcia Parlamentného zhromaždenia OBSE požaduje, aby sa stal oficiálnym európským sviatkom.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]